Kategórie

PREDOVŠETKÝM BY BOLO POTREBNÉ ODSTRÁNIŤ ČI UPRAVIŤ PARAGRAFOVÉ ZNENIA, KTORÉ UMOŽŇUJÚ NEJEDNOZNAČNÝ VÝKLAD, HOVORÍ PRI PRÍLEŽITOSTI DŇA SLOBÔD A PRÁV JANA PETREK

Myslenie Slovákov je podľa nej „stále poznačené mentálnymi rudimentmi z dôb socializmu, keď sa mohlo robiť len to, čo bolo povolené, kdežto dnes sa môže robiť všetko, čo nie je zakázané“. Pri príležitosti svetového dňa práv a slobôd sme sa rozprávali s JANOU PETREK, ktorá považuje súčasnú „francúzsku revolúciu“ za prirodzenú. „Človek sa raz za čas potrebuje vyventilovať tým, že rozpustí svoju individualitu v dave.“

Svet dnes oslavuje, veď pred 70. rokmi bola prijatá ľudsko-právna deklarácia, a dnes je preto deň práv a slobôd. Ako hodnotíte práva a slobody súčasnosti?
Článok 2) odst 3), Ústavy SR znie „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“
Toto je veľmi dôležité právne ustanovenie, ktorého dosah, mám taký pocit, si uvedomuje len málo občanov. Myslenie Slovákov je stále poznačené mentálnymi rudimentmi z dôb socializmu, kedy sa mohlo robiť len to, čo bolo povolené, pričom dnes sa môže robiť všetko, čo nie je zakázané. Dnešné deti síce obdobie neslobody už nepoznali, avšak ich rodičia či starí rodičia ešte áno. A mám obavy, že výchovné stereotypy poznačené uvedenou právnou deformitou sú ešte v mladej generácií stále badateľné.

Aké práva sú dnešným ľuďom upierané?
Nie som právnička, takže nepoznám všetky diskrepancie, ale spomeniem jednu, ktoré sa ma najviac dotýka a to je právo slobodného sebaurčenia pohlavia. Myslím si, že diskrepancií by sa dalo nájsť v našom právnom systéme veľmi veľa, avšak na druhej strane si treba uvedomiť aj to, že každé právo človeka je ohraničené právom iného človeka. Nemožno právom jedného obmedziť právo druhého. Na toto veľa ľudí zabúda, mysliac si, že len a len ich problém je najdôležitejší na svete.

Myslím si, že diskrepancií by sa dalo nájsť v našom právnom systéme veľmi veľa, avšak na druhej strane si treba uvedomiť aj to, že každé právo človeka je ohraničené právom iného človeka.

Stretli ste sa s nespravodlivosťou súdov?
Podľa mňa je najviac nespravodlivosti v oblasti občiansko-právneho súdneho poriadku. Delenie majetku po rozvodoch – v tomto prípade je často poškodzovaná žena, matka, ďalej vzťahy občana a poisťovní, bankovníctvo, zmluvné právo – tam si myslím, že občan ťahá za kratší koniec a že inštitúty sú vo výhode.

Čo by bolo potrebné so súčasným stavom práva urobiť?
Predovšetkým by bolo potrebné odstrániť či upraviť paragrafové znenia, ktoré umožňujú nejednoznačný výklad. Právne ustanovenia tohto typu sú totiž živnou pôdou pre korupciu, prípadne pre štátnu buzeráciu. Nejednoznačné znenie umožňuje subjektívne výklady, ktoré si môže účastník konania či rozhodovací orgán vyložiť podľa svojich potrieb, čo je stav, ktorý je z hľadiska práva neprípustný.

Nejednoznačné znenie umožňuje subjektívne výklady, ktoré si môže účastník konania či rozhodovací orgán vyložiť podľa svojich potrieb, čo je stav, ktorý je z hľadiska práva neprípustný.

Máme dostatok nebojácnych sudcov, ktorí nedovolia, aby rozhodovali za nich pocity, médiá, mediálne tlaky, ale aby sa rozhodovali výlučne na podklade práva, zákona, skutkového stavu, obsahu spisu, dôkazov?
Subjektivita v rozhodovaní sa úplne odstrániť nikdy nedá. Aj sudcovia sú len ľudia a je nepochybné, že aj oni majú o každej veci, o ktorej rozhodujú, nejaké osobné, ľudské vnútorné preferencie. A to je možno aj dobre, pretože sa tým vytvára priestor na zmiernenie tvrdosti zákona, ktorý môže byť niekedy k človeku až príliš neľútostný.

Aj sudcovia sú len ľudia a je nepochybné, že aj oni majú o každej veci, o ktorej rozhodujú, nejaké osobné, ľudské vnútorné preferencie.

Čo je podľa vás najväčšia krivda v oblasti spravodlivosti od vzniku samostatného Slovenska a Česka v roku 1993 až po súčasnosť?
Na odpovedanie tejto otázky mi postačí jedna veta. Rozdelenie Československa bolo protiprávne a v rozpore s jej ústavou. Tu niet o čom polemizovať. A politikov, ktorí to spôsobili treba postaviť pred súdny tribunál a obžalovať z vlastizrady.

Vo Francúzsku prebiehajú nepokoje. Ako ich hodnotíte ako nezainteresovaný divák?
Na celú udalosť sa pozerám odborne ako proces orientovaná psychologička (POPI). Z hľadiska psychológie davu Gustáva le Bona jednoducho došlo ku korelácií náladových vektorov vyvolaných gradovaným napätím, ktoré bifurkovali (prekročili fázovú bariéru) do stavu dekompenzácie.
K takýmto javom dochádza pravidelne, avšak z hľadiska teórie kritikality (theory self -organized critical phenomena, Bak – Tang – Weisenfeld -Olami -Feder – Christiansen) sa ich konkrétne časové krokovanie odvíja na základe Richter -Guttenbergovej mocninovej závislosti jednoducho vždy, keď sa náladová dynamika spoločnosti priblíži ku nejakej fázovej hranici (bifurkácie).
Vo vyspelých štátoch USA a Európy býva incipientom týchto udalostí spravidla nejaký druh ekonomickej frustrácie či kriminálnej tragickej udalosti – v tomto konkrétnom prípade šlo, ak sa nemýlim o zvýšenie dane z palív, ale to je v zásade úplne jedno, mohlo to byť aj hoci čo iné.
Ak by som to mala povedať ľudovo – človek sa raz za čas potrebuje vyventilovať tým, že rozpustí svoju individualitu v dave – trochu si zakričí, pohádže kamene, niečo beztresne rozbije, podpáli a prežije nejaký vzrušujúci, nevšedný príbeh, čím naplní jednu zo svojich geneticky daných prirodzených psychologických potrieb. To je všetko. Nič iné za tým hľadať netreba.

M. Albert, foto archív J. P.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *