Wednesday, 14 Nov 2018

V AUTOSERVISE VÁM MECHANIK OSTRIHÁ VLASY, V KNIHKUPECTVE SI KÚPITE CEMENT A PAPAGÁJA. REAKCIA NA KRITIKOV LÍVIE

KOMENTÁR

Tento príspevok píšem z jednoduchého dôvodu. Aby som prispel malou troškou k tomu, že namiesto jednoduchého zamyslenia a uznania že 1+1=2, a zamyslenia sa nad podstatou, nebolo krkolomné hľadanie prečo 1+1=3.

Súčasťou demokracie je aj právo občana povedať, že chce, aby sa v sushi-reštaurácii zamerali na sushi a nesnažili sa robiť halušky, lebo halušky budú slabé a sushi vďaka nedostatku času kvôli haluškám nebude úplne sushi ako z Japonska. A rovnako aby v slovenskej kolibe nerobili sushi, lebo sa majú zameriavať na bryndzové halušky, sushi bude slabé a slabšie budú aj halušky, lebo nebudú mať možnosť „vyhaluškovať“ sa. Ak šofér bude zároveň zamestnaný ako knihovník a väčšiu časť roboty bude „knihovníčiť“, nebude schopný stať sa dobrým šoférom, lebo jazdiť bude málo. Nebude vyjazdený.

Tí, ktorí chcú, aby v sushi-bare našli sushi a na salaši žinčicu nie sú proti rôznorodosti chutí.

Ten kto rozmýšľa v prospech profesnosti nezavrhuje rôznorodosť povolaní. Ten, kto rozmýšľa v zameranie čajovne na výrobu čaju a salaša na výrobu žinčice nezavrhuje rôznorodosť chutí. Len hovorí, že chce, aby sa chute, resp. zamestnanci schopní vyrobiť danú chuť orientovali profesne na jednu chuť, aby v tom boli dobrí, aby vďaka ich zameraniu pre jednu činnosť daná chuť nezanikla.

Tí, ktorí chcú, aby v sushi-bare našli sushi a na salaši žinčicu nie sú proti rôznorodosti chutí. Naopak, chcú, aby sa zachovali vďaka istote, že na danom mieste sa výrobe daného produktu špecializovali, boli tam naň vytvorené podmienky a vďaka tomu sa chuť zachovala. Zároveň chcú, aby nebol chaos, ale, naopak, prehľadnosť a vďaka tomu dostupnosť i absencia diletantizmu. Aby bol prehľad, aby sa dosiahlo, že keď niekto chce ísť na sushi, vedel, že ho nájde tam a tam a keď na kebab, nájde ho dobrý tam a tam.

Nikto nedokáže byť odborník vo všetkom. Je lepšie, keď je radšej viacej špecializovaných miest, aby sa daná špecializácia zachovala, aby prežila, ako všetko spojiť v jedno a už nebudeme mať originál holiča, ani originál opravára áut.

Je to rovnako, ako keď idete do potravín. Chcete si tam kúpiť rožky, zakysanku, šalát a šunku. Neočakávate, že pokladníčka Jozefína, ktorá vám blokuje tovar, vám zároveň vo vedľajšej miestnosti vymení pokazený karburátor na aute. Rovnako nechcete, aby vám manikérka po manikúre vyoperovala slepé črevo. Proste toto miešanie by bolo zvláštne. Ak idete do potravín, chcete si tam nakúpiť potraviny, maximálne drogériu, ak idete do zelovocu, nečakáte, že tam budú mať najnovšie lego, ak idete do auto-servisu, neočakávate, že vedľa motorových olejov nájdete aj zakysanku a tiež neočakávate, že majster opravár so zaolejovanými rukami vám ostrihá vlasy. Proste máme nejaké rozdelenie úloh. Ak by sa každý jeden podnikateľský subjekt premenil na všehochuť remesiel a činností, nastal by diletantizmus, chaos, ale aj neschopnosť vedieť všetko.

Na verejnej toalete budete môcť podstúpiť masáž, v novinovom stánku vám predajú zmrzlinu (hoci to tam nespĺňa hygienické normy), v kníhkupectve si budete môcť kúpiť cement, obkladačky a papagája. Vznikne chaos a diletantizmus. Nikto nedokáže byť odborník vo všetkom. Je lepšie, keď je radšej viacej špecializovaných miest, aby sa daná špecializácia zachovala, aby prežila, ako všetko spojiť v jedno a už nebudeme mať originál holiča, ani originál opravára áut.

Ak by sa každý jeden podnikateľský subjekt premenil na všehochuť remesiel a činností, nastal by diletantizmus, chaos, ale aj neschopnosť vedieť všetko.

Rozdelenie ľudských činností na špecializácie a ich selektovanie v samostatných obchodoch neznamená zánik týchto špecializácií, práve naopak, je to garancia, že takto nezaniknú, lebo sa majú priestor a čas rozvíjať vo svojich špecifikách a vďaka tomu prežiť. Ak na to zabudneme, a všetky činnosti umelo spojíme, už nebudeme mať prehľad čo je vlastne čo. Zároveň jednotlivé profesie zaniknú, lebo nik už nebude odborníkom vo svojej oblasti, ale v mnohých. A tým pádom v žiadnej. Podobnosť s kultúrou a jej zachovaním je čisto náhodná.

A ja pevne verím, že za tento príspevok ma nenavštívia dvadsiati kukláči z NAKA…

(alb)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *