Wednesday, 14 Nov 2018

PRE BYSTRICU BY SOM SPRAVIL ČOKOĽVEK, HOVORÍ BÝVALÝ HOKEJOVÝ BRANKÁR A BYSTRICKÝ PATRIOT JARO MAJZEL

Je bystrický patriot. A vo svojej kariére väčšinu času strávil práve v meste pod Urpínom. No paradoxne, najlepšiu sezónu zažil u veľkého konkurenčného rivala – v HKM Zvolen. S charizmatickým Jarom Majzelom, ktorý dnes s hrdosťou nosí svoju vikingskú bradu, sme sa rozprávali o viacerých hokejových témach. Napríklad aj o tom, že skok do extraligy bol pre neho šialený. Prinášame vám prvú časť zaujímavého rozhovoru.

 

Často sa hovorí, že je potrebné mladých hráčov zapracovávať do extraligových tímov. Čo je tu najväčší problém, prečo sa to v kluboch realizuje len pomaly alebo ťažkopádne?
„Ja som si zažil to, že som vlastne skočil, že som jeden z mála. Ja a Mišo Handzuš, že si nás vybral extraligový tím. My sme boli dakedy najlepší hráči juniorskej ligy, ten rok som bol najlepší brankár, napriek tomu pre mňa ten skok do extraligy bol šialený. Takže pre tú mládež je, myslím si, lepšie hrať 1. ligu.“

V čom to bolo šialené?
„Je to veľký skok. Výkonnostne. To dieťa musí byť naozaj talentované, čo ja som nebol až taký talentovaný, ale napr. Mišo Handzuš sa tam chytil. Aj Vlado Országh sa chytil. Ale pre väčšinu je to veľký skok. Pokým tam nemá niekto zázemie, tak sa tam ťažko udrží. Ešte keď je tam taká špička, že tam aj zo sveta zoberú hráčov. Bystrica je tak špecifická, že tu je ten káder taký široký, že sa tí hráči menia. Majiteľ si môže vyberať. Stále sú to žoldnieri. Ja to hovorím žoldnieri. Dnes hrajú za nás, o mesiac proti nám.“

Ale hovorili aj hráči, že veľa sa od tých kanadských a amerických hráčov naučia.
„Áno, môže to byť. To je presne to, ja to stále hovorím, tí hráči, sem môže prísť hocikto, ale keď tu bude hrať tri roky, tak upadne. Takisto ako slabý sa učí od toho dobrého, tak ten dobrý sa zase nikdy tak nevypracuje, lebo on je dobrý a málokto to tak zvládne, že ťahá celý ten kolektív. Oni si sem prídu za zábavou. Oni vedia, že v tom svete sa neuplatnili, keďže prišli hrať na Slovensko. Keby boli ozaj dobrí, alebo na takej vysokej úrovni, hrajú švédsku, českú či fínsku ligu.“

 

To je presne to, ja to stále hovorím, tí hráči, sem môže prísť hocikto, ale keď tu bude hrať tri roky, tak upadne. Takisto ako slabý sa učí od toho dobrého, tak ten dobrý sa zase nikdy tak nevypracuje, lebo on je dobrý a málokto to tak zvládne, že ťahá celý ten kolektív.

 

Tak Mathew Maione sa dostal do fínskej ligy a teraz bude hrať KHL za Rigu.
„Áno, ale ja som sa ich pýtal. A je to pre nich dobrodružstvo. Máme krásne ženy. Oni sú unesení. Lebo Slováci sú vrúcni. Oni sa tu cítia ako veľké hviezdy. Predsalen je to malé mesto, všetci ich tu poznajú. Raz mi jeden človek povedal, keď som hral hokej, že ak ti je doma zle, tak odíď. Až vtedy to zistíš, že všade inde sa k tebe správajú lepšie, ako v tom domácom klube. Tak preto sa to tak veľakrát aj stane, že tí hráči, ktorí prídu hrať do iného mužstva, sa majú naozaj výborne.“

 

 

Doma nie si prorokom. A ty si zažil aj iné kluby?
„Ja som hral vo Zvolene a bola to najkrajšia sezóna. Naozaj. Ale hovorím, ja som bystrický patriot. Držím im palce a vždy budem držať. Stále to tak hovorím, že toto je moje mesto, pre Bystricu by som spravil čokoľvek. Ale najkrajšiu sezónu som naozaj zažil vo Zvolene.“

 

(alb)

(Pokračovanie nabudúce)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *