Má rozpísanú svoju tretiu knihu, opäť skutočný príbeh ťažko skúšanej matky, ktorá by mala na knižný trh prísť v novembri. A jej uvedenie do života by malo prebehnúť na „Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách“. Uvedenie knihy do života bude spojené s benefičným koncertom a výťažok z neho poputuje Občianskemu združeniu ESTHER – Komunitnému domu, kde našli svoj dočasný domov a útočisko týrané matky s deťmi. O svojich životných hodnotách nám porozprávala filantropka a spisovateľka, autorka kníh Roztavené putá a Nesmieš povedať – Zdenka Wenzlová Švábeková.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Som pracovne vyťažená až nad únosnú mieru, veľa voľného času mi nezostáva. Vo voľných chvíľach sa venujem písaniu vlastnej tvorby, či je to už poézia alebo próza – píšem o skutočných ľudských osudoch a príbehoch, a samozrejme veľa čítam, vzdelávam sa.
Kde pracujete?
V prvom rade by som už pracovať nemusela, som v dôchodkovom veku. Napriek tomu mám svoj vlastný biznis, som spolumajiteľkou dvoch firiem. Poskytujeme široké portfólio služieb od upratovacích, remeselných až po vedenie účtovníctva a poradenstva.
Aký nápad, ktorý vzišiel z vašej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?
Nápad založiť firmu sa ukázal užitočným. V súčasnosti sú to dve firmy, dá sa povedať, že úspešné, čomu nasvedčujú jednak referencie klientov a nepochybne rôzne ocenenia, ktoré sme získali v tejto oblasti. Samozrejme nápadov sa zrodilo a zrealizovalo oveľa viac a stále nie som na konci. Som typ ženy, ktorá sa musí sústavne niečím zaoberať a nedovolí telu ani duchu starnúť.
Kto je podľa vás najtalentovanejší vo vašom okolí ? O kom by sme mali písať?
Vo firmách, ktorej som spolumajiteľkou, sa všetko točí vždy okolo mňa. Veľmi ma mrzí, že každé ocenenia a úspechy, ktoré sme dosiahli vyzdvihovali len moje meno. Nebolo to spravodlivé, lebo druhá spolumajiteľka pani Renáta Peková je veľmi múdra a šikovná žena. Je úžasne dobrá korektorka, človek obetavý, priateľský, nápaditý, perfektný v obore účtovníčka. Pre moju výraznú osobnosť sa jej nedostalo šancí zviditeľniť sa, ako možno veľa iných. Myslím, že by skutočne mala čo svetu a ľuďom v ňom povedať. Je veľa tém, ktoré by stáli za to otvoriť aj v oblasti jej záujmu. Renáta Peková je presne ten človek, ktorého talent ľudstvo neobjavilo. Snáď iba ja. Pre jej skromnosť málokto vie, že sa v mladosti venovala hudbe, hrá na gitaru, skladá piesne, spieva, dokonca je autorkou Resumé v mojich knihách. Ona sama v sebe tento talent skromne potláča. Dnes ale platí pravidlo, že ak svetu o sebe nedáš vedieť, zanikneš v dave. Myslím, že v jej prípade by bolo o čom v písať.
Čo je vaším zmyslom života?
Mojim zmyslom života bola vždy rodina, deti, vnúčatá, nepopierateľne to bolo a je stále vysoké pracovné nasadenie a filantropia.
Čo najsmiešnejšie vo svojom živote ste vyparatili?
Určite som toho smiešneho vyviedla v živote viac, či už ako dieťa, alebo dospelá. Čo však bolo najsmiešnejšie…., na to si skutočne nespomínam. Možno je to tým, že som rokmi zabudla a v mojom veku sa už smejem iba na hlúpostiach iných.
Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žijete?
Mám rozpísanú v poradí tretiu knihu, ďalší skutočný príbeh ťažko skúšanej ženy, matky, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta tohto roku v novembri. Jej krst je plánovaný na „Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách“. Krst knihy bude spojený s benefičným koncertom, ktorý pripravujem v spolupráci s Allanom Mikušekom a mnohými skvelými umelcami. Výťažok z koncertu poputuje Občianskemu združeniu ESTHER – Komunitnému domu, kde našli svoj dočasný domov a útočisko týrané matky s deťmi.
Čo je podľa vás najdôležitejší vynález ľudstva?
Vynálezov, ktoré ovplyvnili život ľudí a chod dejín sú stovky. Podľa mňa je to počítač a internet, rôzne moderné technológie. Dnes si už život bez počítačov, ktoré pomohli rozvoju medicíny, kozmonautiky, automobilového priemyslu a väčšiny ďalších vedeckých odborov, ani neviem predstaviť.
Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší? Aký názov by ste si priali?
S názvami kníh už mám svoje skúsenosti a nie je skutočne jednoduché vymyslieť knihe výstižný názov. Premieľate ho v ústach ako cukrík, žujete ako žuvačku a nakoniec sa prehryziete k jadru. Na tú moju by sa hodilo “Sila života.“
Verím, že ešte zažijem narodenie pravnúčaťa, rada by som zažila dni, keď na ulici nestretnem ľudí bez domova, žobrajúcich o kúsok chleba, keď budú môcť všetky matky dať svojim deťom teplo domova, keď sa budú mať lepšie dôchodcovia, starí a chorí ľudia a keď sa zmení celý sociálny systém. Vo svete je veľa biedy, neprávostí a to sa nedá zmeniť čarovným prútikom, preto viem, že niektorých svojich túžob sa nedožijem.
Aký je váš najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?
Možno som v tomto ohľade zvláštna, ale nerada pozerám filmy, ktoré som už videla. Nepochybne robím výnimky, ako napr. pri filme „Vtáky v tŕní.“ Seriály nie sú mojou doménou, niektoré by som nepozerala ani keby mi za to zaplatili. Knihy? S knihami je to ako s filmom. Málokedy sa vrátim k prečítaným. Snažím sa hltavo vstrebávať nové knihy, ktoré prichádzajú na trh. Niektoré ma oslovia viac, iné menej. Teraz práve čítam knihu, ktorú mi poslala sama autorka Jana Šimonová „Víno pizza, tulipány,“ ale oslovil ma aj Richard Carlson, kniha “Netrápte sa pre maličkosti,“ /lebo všetko sú maličkosti./ Čo sa týka hudobnej sféry, najobľúbenejšiu pieseň nemám. Vypočujem si rôznorodé hudobné žánre od klasiky až po rap. Najviac ma oslovuje pôvodná slovenská a česká tvorba, piesne, ktoré majú výpovednú hodnotu a kvalitnú hudbu.
Nie som dovolenkový typ a cudzie štáty, hoci majú veľa zaujímavostí a krásnych destinácií ma nevedia fascinovať. Mám oveľa radšej Slovensko a Slovákov. Nad dobrosrdečnosťou a pohostinnosťou Slovákov stojím, či sedím, vždy v nemom úžase. Napriek tomu, v akom stave sa naše krásne Slovensko nachádza, som hrdá Slovenka. Každý človek by mal najprv poznať krásy svojej krajiny a nie podporovať svojou návštevnosťou iné štáty, len preto, aby sa mohol chváliť kde všade bol.
Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?
Ako som už spomenula, som žena v zrelom veku. Krátkodobo plánujem stále, mnohé sny a plány však nemusia byť už uskutočniteľné a dlhodobé plány nerobím. Túžby, ktoré vo mne driemali sa mi takmer všetky splnili a dokázala som veci, pri ktorých som často cítila, že idem na doraz. Môžem povedať, že som na seba vo svojom vnútri hrdá. Verím, že ešte zažijem narodenie pravnúčaťa, rada by som zažila dni, keď na ulici nestretnem ľudí bez domova, žobrajúcich o kúsok chleba, keď budú môcť všetky matky dať svojim deťom teplo domova, keď sa budú mať lepšie dôchodcovia, starí a chorí ľudia a keď sa zmení celý sociálny systém. Vo svete je veľa biedy, neprávostí a to sa nedá zmeniť čarovným prútikom, preto viem, že niektorých svojich túžob sa nedožijem.
Prajem si, aby sa každému na Slovensku darilo a riešili sa veci, ktoré ľudí naozaj trápia, aby z našej krajiny neodchádzali odborníci, umelci, zdravotnícky personál, aby sa najpozoruhodnejší počin stal práve u nás a Slovensko sa dostalo na špicu sveta.
Kde najďalej ste boli a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú vás ľudia tam žijúci naučili?
Najďalej asi Grécko. Nie som dovolenkový typ a cudzie štáty, hoci majú veľa zaujímavostí a krásnych destinácií ma nevedia fascinovať. Mám oveľa radšej Slovensko a Slovákov. Nad dobrosrdečnosťou a pohostinnosťou Slovákov stojím, či sedím, vždy v nemom úžase. Napriek tomu, v akom stave sa naše krásne Slovensko nachádza, som hrdá Slovenka. Každý človek by mal najprv poznať krásy svojej krajiny a nie podporovať svojou návštevnosťou iné štáty, len preto, aby sa mohol chváliť kde všade bol.
Čo je podľa vás najväčší a najpozoruhodnejší počin, ktorý sa za ostatný rok vo svete podaril?
Dianie vo svete ma zaujíma, ale nie natoľko, aby som sledovala počiny, ktoré sa udiali a podarili. Skôr ma trápi to, čo sa deje u nás a čo sa nedarí. Prajem si, aby sa každému na Slovensku darilo a riešili sa veci, ktoré ľudí naozaj trápia, aby z našej krajiny neodchádzali odborníci, umelci, zdravotnícky personál, aby sa najpozoruhodnejší počin stal práve u nás a Slovensko sa dostalo na špicu sveta.
Veríte v budúci život? Kde by ste si predstavovali ten svoj?
Možno sa na mňa veriaci nahnevajú, ale ja v budúci život neverím. Svoj život na zemi žijem a dožijem s vierou, že tu po sebe zanechám niečo plnohodnotné, budem žiť v myšlienkach tých, ktorí o to budú stáť a ja budem živá v ich spomienkach.
Cítili ste už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo? Čo ste urobili, aby ste to zahnali?
Myslím si, že každý človek a nie raz pocítil zúfalstvo, beznádej. Ani ja nie som výnimka. V takej chvíli som naakumulovala všetku energiu, začala sa zaoberať rôznymi aktivitami, prácou, písala som. Tak som prekonala prvopočiatočnú krízu, ktorá bola iba vo mne. Zastávam názor, že nič na svete nie je tak beznádejné, aby nás naše zúfalstvo prinútilo konať ešte zúfalejšie skutky.
Ktorá veta vás najviac vystihuje?
„Všetko na svete sa dá.“
Aké je vaše motto a prečo?
„Ak ťa bolia moje oči, vyroň slzu, snáď ňou zmyješ stopy ľudských hlúpostí.“ Prečo? Pozrite sa mi do očí….. .
Dokázali by ste prežiť mesiac v pustatine? Aké by to pre vás bolo?
Prežiť by som dokázala, ale výsledok by nebol priaznivý. K svojmu životu potrebujem zázemie, rodinu, deti, ľudí a priateľov, komunikovať s nimi, ľúbiť, objímať a žiť zmysluplný život.
Ktorý z vašich nápadov si prajete, aby iní ukradli a zrealizovali?
Neznášam krádeže a už vôbec nie v pracovnej oblasti. Viem sa o nápad podeliť, viem ho pomôcť zrealizovať, ale plagiátorstvo a bezcharakternosť ma vie nazlostiť.
Ktorú časť majetku by ste teraz hneď zobrali a položili na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?
Nikdy som nežila v prepychu, nevlastním vilu, najdrahšie autá, neoddávala som sa drahým dovolenkám, neplytvala peniazmi. Všetko, čo som v živote dosiahla a nadobudla, bolo úmornou prácou vlastných rúk a vlastnej hlavy. Ak som mala a mám pocit, že mám prebytok, rozdám svojim deťom, vnúčatám, alebo tým, ktorí to potrebujú. Na námestie by som nič nevyložila, neprispievam ani rôznym nadáciám, Som za priamu pomoc, kde si viem overiť, komu a na aký účel majetok darujem, v prípade finančnej pomoci, či som svoje peniaze investovala správne a či pomohli tomu komu mali pomôcť.
Čo vám na sebe najviac prekáža?
Že som zo dňa na deň pomalšia. Napriek tomu, že sa iní čudujú čo všetko stíham, ja ten pocit strácam.
(alb)