Wednesday, 14 Nov 2018

PREKRÁSNA SPISOVATEĽKA: STÁLO MA TO KOPEC SĹZ, NERVOV A POTU, HOVORÍ O SVOJEJ PRVEJ KNIHE MRAČNÁ URDISU VIKTÓRIA DRGONCOVÁ

Kníhkupectvá sú pre ňu pozemským rajom! Vždy túžila po tom, aby jej knihu preložili do iných jazykov a neskôr sfilmovali. Ale, ako tvrdí, postupne sa naučila siahať na nižšie ciele. Teraz sníva o tom, že sa raz jej knihy dostanú do kamenných kníhkupectiev. Nielen o tom, ale aj o najsmiešnejšej situácii, akú zažila, keď jej jej sestra podcenila situáciu na pódiu a omylom jej stiahla sukňu, ale aj o jej najobľúbenejších knihách či vynáleze, ktorý podľa nej zmenil ľudstvo, sme sa rozprávali so spisovateľkou VIKTÓRIOU DRGONCOVOU – autorkou knihy Nepriatelia Urdisu a pripravovanej knihy Mračná Urdisu.

Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Veľmi rada čítam, čo asi nie je prekvapivé. Ale dakedy len tak vypnem a idem sa prejsť, aby som si prevetrala hlavu. V poslednej dobe mám toho voľného času akosi pomenej, nemám kedy ani písať, čítať, som rada, že vôbec žijem. Dúfam, že po skúškovom období sa to o čosi zlepší.

Kde pracujete?
Ešte stále študujem. Zubami-nechtami sa držím na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Mojím snom bolo písať knihy, no zatiaľ by som sa tým neuživila a potrebujem aj nejakú zálohu. (úsmev).

Aký nápad, ktorý vzišiel z vašej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?
To je celkom ťažká otázka. Väčšinou sú to len návrhy na výlety a trávenie voľného času. Čiže zatiaľ som nevymyslela nič prelomové, ale život mám ešte celý pred sebou, tak ktovie…

 

Viktória Drgoncová

Kto je podľa vás najtalentovanejší vo vašom okolí? O kom by sme mali písať?
Majka Danihelová. Nenachádza sa síce v mojom okolí, ale cez správy sme spolu komunikovali nonstop. Je to moja editorka, starala sa o to, aby Mračná Urdisu boli v čo najdokonalejšom stave, keď poputujú do tlačiarní. Veľa ráz si všimla také chyby v rukopise, ktoré by som ja pri opravách neobjavila ani o niekoľko rokov. Stálo ma to kopec sĺz, nervov a potu, ale nakoniec som sa dočkala finálneho konca a teraz si zas môžem na chvíľku vydýchnuť. A okrem toho, že táto osôbka má neskutočný dar na editorstvo, je aj šikovnou spisovateľkou a jej pripravovaný román V znamení ametystu má čoskoro vyjsť vo vydavateľstve CooBoo.

Čo je vaším zmyslom života?
Láska. Ten, kto ju vo svojom živote nemá, nemôže byť šťastný. A kto tvrdí, že je, zrejme si to len nahovára.

 

Rozprával mi o svojom živote, ukazoval mi jazvy, ktoré utŕžil a spomínal mi, že už niekoľko ráz ušiel hrobárovi z lopaty. Povedal mi, aby som si vážila každý jeden deň svojho života – nehľadiac na to, či je zlý alebo dobrý. Ak je zlý, je len na nás, či to tak necháme a nepremeníme ho na dobrý.

 

Čo najsmiešnejšie vo svojom živote ste vyparatili?
Ach, toho bolo. Ale medzi najvtipnejšiu vec, ktorá sa mi stala, patrí jedno vystúpenie, na ktorom som bola so sestrou. Boli sme v sále, kde sa nachádzalo niekoľko desiatok ľudí, mali sme čoskoro spievať na pódiu, keď som si všimla, že na silonkách sa mi spravilo očko. Poprosila som sestru, aby mi sukňu opatrne potiahla nadol a očko zakryla. Stáli sme pred pódiom, všetci ľudia nás mali na očiach. Sestra podcenila svoju silu a sukňu mi celú strhla, až mi pristála na členkoch. Takže odvtedy sa v takýchto veciach radšej spolieham na seba.

 

Viktória Drgoncová
Viktória Drgoncová

 

Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žijete?
Momentálne neviem myslieť na nič iné ako na skúšky. Každý deň dúfam v to, že ich všetky úspešne napíšem a užijem si pekné, ničím nerušené leto.

Čo je podľa vás najdôležitejší vynález ľudstva?
Zrejme kníhtlač. Keby ju nikto nevymyslel, nemohla by som čítať knihy. A nikdy by sa nezrealizoval môj sen o vydaní knihy. A neexistovali by kníhkupectvá, ktoré sú pre mňa ako raj na Zemi. Jednoducho, veľa ľudí by prišlo o svoje útočisko, ktoré im poskytuje rozčítaná kniha.

 

Vždy som túžila po tom, aby sa moja kniha preložila do iných jazykov a neskôr aj sfilmovala. Ale postupom času som sa naučila siahať na nižšie ciele a momentálne snívam o tom, že sa raz moje knihy dostanú do kamenných kníhkupectiev.

 

Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší? Aký názov by ste si priali?
No, s vymýšľaním názvov mám všeobecne problém. Aj keď píšem, väčšinou sa to volá: Rukopis1, Rukopis2… A až na konci si nad to sadnem a premýšľam, ako sa bude kniha volať. Takže by to asi záležalo na tom, o čom by sa tam písalo. Ak by niekto písal o mojom období, kedy som sa snažila vydať prvú knihu, asi by sa to nazývalo: Strastiplná cesta k splneniu sna.

Aký je váš najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?
Tých je veľa a ich zoznam neustále rastie. Ale medzi moje topky z oblasti seriálov zatiaľ patrí The Strain, The Walking Dead, The 100, Imposters a mnohé ďalšie. Posledný film, ktorý ma zaujal bol Revenge a takisto Ready Player One (určite odporúčam prečítať aj knihu). Z piesní počúvam väčšinou tie, ktoré sa mi zapáčili z filmov či seriálov, a moji najobľúbenejší autori sú: Stephen King, Jo Nesbo, Andy Weir, Jeffery Deaver, G. R. R. Martin… Tých je tiež oveľa viac, ale keby som ich mala menovať, zapísala by som niekoľko strán.

VYPOČUJTE SI VIKTÓRIU V RÁDIU, KLIKNITE SEM

Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?
Vždy som túžila po tom, aby sa moja kniha preložila do iných jazykov a neskôr aj sfilmovala. Ale postupom času som sa naučila siahať na nižšie ciele a momentálne snívam o tom, že sa raz moje knihy dostanú do kamenných kníhkupectiev.

 

V budúci život neverím, ale keby existoval, chcela by som byť sýkorkou.

 

Kde najďalej ste boli a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú vás ľudia tam žijúci naučili?
Zatiaľ som veľmi necestovala. Najďalej som bola v Chorvátsku, keď sme išli na dovolenku k moru. Ale peknú myšlienku mi raz povedal jeden pán na hlavnej stanici v Bratislave, kým som čakala na vlak. Rozprával mi o svojom živote, ukazoval mi jazvy, ktoré utŕžil a spomínal mi, že už niekoľko ráz ušiel hrobárovi z lopaty. Povedal mi, aby som si vážila každý jeden deň svojho života – nehľadiac na to, či je zlý alebo dobrý. Ak je zlý, je len na nás, či to tak necháme a nepremeníme ho na dobrý. Spomenul, že každý deň je dar, ktorým by sme nemali plytvať a nebrať ho ako samozrejmosť.

 

Viktória Drgoncová

 

Veríte v budúci život? Kde by ste si predstavovali ten svoj?
V budúci život neverím, ale keby existoval, chcela by som byť sýkorkou. Konečne by som zistila, aký je to pocit lietať.

Cítili ste už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo? Čo ste urobili, aby ste to zahnali?
Stávalo sa mi to pomerne často. Teraz už je to len veľmi zriedkavo, no u mňa vždy zaberá jediné. Odpočinúť si, sadnúť si k dobrej knihe či písať. Jednoducho z hlavy aspoň načas vytesniť problémy, ktoré ma trápia a ponoriť sa do iného sveta.

 

Keby sa krádež chápala v prenesenom slova zmysle a dostala by som za ňu zaplatené, tak by som určite chcela, aby niekto raz natočil film na moju knihu. Ale to je asi skôr hudba alternatívnej budúcnosti.

 

Ktorá veta vás najviac vystihuje?
Ak povieš, že nič nestíhaš, znamená to, že si si zle zorganizovala čas.

Aké je vaše motto a prečo?
Správať sa vždy tak, aby som to neskôr neľutovala. Žiaľ, toto mi veľmi nevychádza, ale naozaj sa snažím. Nuž a prečo? Pretože keď si veci najskôr poriadne premyslíte, je menšia pravdepodobnosť, že to neskôr bude mať zlé následky.

Dokázali by ste prežiť mesiac v pustatine? Aké by to pre vás bolo?
Vždy som to chcela vyskúšať, ale zatiaľ som sa k tomu nedostala. A snáď sa ani nedostanem, pretože zrejme by som neprežila. Ale tých pár dní, čo by som ešte nezomierala od smädu a hladu, by som si určite vravela, že je to dobrá skúsenosť pre písanie ďalšej knihy.

 

Veď ani kniha sa nedá napísať za dva týždne, aj keby ste pri notebooku sedeli celé dni nonstop (hoci pár autorov to už zvládlo).

 

Ktorý z vašich nápadov si prajete, aby iní ukradli a zrealizovali?
Keby sa krádež chápala v prenesenom slova zmysle a dostala by som za ňu zaplatené, tak by som určite chcela, aby niekto raz natočil film na moju knihu. Ale to je asi skôr hudba alternatívnej budúcnosti.

Ktorú časť majetku by ste teraz hneď zobrali a položili na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?
Staré knihy, ktoré som nikdy nečítala a ani čítať nebudem. Ale je mi ich ľúto vyhodiť, bola by to škoda.

Čo vám na sebe najviac prekáža?
Netrpezlivosť. Rada by som mala všetko hneď, ale niekedy je lepšie počkať. Veď ani kniha sa nedá napísať za dva týždne, aj keby ste pri notebooku sedeli celé dni nonstop (hoci pár autorov to už zvládlo).

VYPOČUJTE SI VIKTÓRIU V RÁDIU, KLIKNITE SEM

 

(alb), foto archív V.D.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *