Hovorí o sebe, že nechodí v zabehaných koľajach. Ľúbi Punk aj Retro a niektorí o nej hovoria, že sa oblieka ako papagáj. Túži po tom, aby Maďari nestratili svoju identitu, sníva o vydaní zbierky básní a po výhre súťaže vo výtvarnom umení. Čo nám o sebe prezradila novinárka RENÁTA BOGDÁNI?
Čo je najkrajšia vec, ktorá sa vám v živote podarila?
– Ako každá normálna matka, za to najkrajšie a najlepšie, čo sa mi v živote podarilo – prihodilo, považujem svoju krásnu a inteligentnú dcéru.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
– Voľného času mám zúfalo málo. No veľa čítam. Hlavne literatúru faktu, životopisy, či poéziu.
Kde pracujete?
– Som regionálna novinárka v internetových novinách 24.sk
Aký nápad, ktorý vzišiel z vašej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?
– Treba mať hlavne odvahu snívať. Chcela som študovať výtvarné umenie, počas dospievania som tú príležitosť nedostala, tak som sa na Zuš prihlásila ako dospelá žena. A neľutujem, mala som úžasného učiteľa.
Kto je podľa vás najtalentovanejší vo vašom okolí?
– Nebolo by spravodlivé menovať jedinú osobu. Veď aj druhov umenia je veľa. V regionálnej výtvarnej súťaži vyhrala prvú cenu moja dlhoročná kamarátka Eva Kováčová. V tanci je z Tornale vychýreným majstrom Iván a veľmi nadaná je aj jeho žiačka Klaudia. Na poli literatúry sa zase darí Dadke Csóriovej, ktorá píše román v spolupráci s P.H. Baričákom. A obdivuhodná je aj životná dráha sluchovo postihnutej intelektuálky Ondrejcsák Eszter.
O kom by sme mali písať?
– O všetkých. Mladých aj starých. Etablovaných aj začínajúcich. O básnikoch aj hudobníkoch, naivných umelcoch…
Čo je vaším zmyslom života?
– Rodina je základ. No život by bol prázdny bez citov a umenia. A mňa osobne fascinuje aj politika. No život nadobúda zmysel, ak niečo po sebe zanecháme, ak môžeme povedať, že sme nežili naprázdno.
Čo najsmiešnejšie vo svojom živote ste vyparatili?
– Na mne sa ľudia smejú celkom často. Najčastejšie zrejme kvôli obliekaniu. Nechodím v zabehaných koľajach. Ľúbim Punk aj Retro. Vraj sa obliekam ako papagáj. Zrejme najsmiešnejšie bolo, keď som na extra vysokých opätkoch nevedela chodiť, podlomila sa mi noha, zlomil dáždnik, o ktorý som sa opierala a do Billy som pre istotu dorazila naboso, s lodičkami v rukách.
Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žijete?
– Žijeme len raz, práve tu a práve teraz. – zrejme som už dozrela a uvedomujem si, že tu nebudem večne.
Čo je podľa vás najdôležitejší vynález ľudstva?
– Elektrina. Bez nej by padlo mnoho ďalších. Strata elektrickej siete by už zrejme spôsobila kolaps ľudstva.
Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší?
– Ťažko povedať, malo by to byť zrejme niečo všeobjímajúce: Milovala život.
A aký názov by ste si najviac priali?
– Ostane navždy v našich srdciach.
Aký je váš najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?
– Titanic
– Terra Incognita, Dr. House, Monk – tí dvaja majú niečo spoločné, obaja sú handicapovaní a zároveň výnimoční – to obdivujem.
– Wiliam Styron: Viditeľná temnota
– Amy Winehause: Rehab
Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?
– Veľa! Vydať zbierku/y básní, vyhrať súťaž vo výtvarnom umení, Opraviť celý dom aj s príslušenstvom, zabezpečiť rodinu.
Kde najďalej ste boli a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú vás ľudia tam žijúci naučili?
– Veľa necestujem. Bola som v Rumunsku, Poľsku, Grécku. Najdôležitejšie a v letných horúčavách aj u nás potrebné by boli siesty a ľadové kávy.
Čo je podľa vás najväčší a najpozoruhodnejší počin, ktorý sa za ostatný rok vo svete podaril?
– Zvolenie Donalda Trumpa. Fandila som Trumpovi a som rada, že vyhrala jednoduchá priamosť pred rafinovanou priamočiarosťou. Veľký pokrok sa tiež udial na poli utečeneckej krízy. Maďarsko so svojím „plotom“ neostalo osamotené a už aj okolité krajiny si začínajú naplno uvedomovať vážnosť a hrozby s touto krízou spojené.
Veríte v budúci život?
– Ani nie. Mal by nám stačiť jeden. Ono by to mohlo ľudí zvádzať k tomu, že tento život som si pokašľal, tak v ďalšom spravím reparát.
Kde by ste si predstavovali ten svoj?
– Vo vesmíre. Zrejme by bolo krásne vidieť zemeguľu, ako sa točí a hýri farbami.
Cítili ste už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo?
– Samozrejme. Či nesamozrejme. Ono ľudia, ktorí tvrdia, že sa im permanentne darí, zrejme zavádzajú.
Čo ste urobili, aby ste to zahnali?
– Zažrala som sa do problémov. A začala veriť. Slepá viera, že všetko dobre dopadne, je tým najlepším liekom.
Ktorá veta vás najviac vystihuje?
– Lieta v oblakoch.
Aké je vaše motto a prečo?
– Smrť nie je zlá, len umierať je ťažké. Ono čím je človek starší, tým viac ľudí vo svojom okolí, aj zo svojich idolov stráca. A žiť v permanentnom smútku by nás ubilo. Preto je dobré si uvedomiť a prijať aj pominuteľnosť života
Dokázali by ste prežiť mesiac v pustatine?
– Keby som mala dostatok jedla a pitia a nezamrzla od zimy, zrejme áno. A veľa by mi to aj dalo. Aj Ježiš meditoval na púšti.
Aké by to pre vás bolo?
– Milujem samotu a mám v živote priveľa stresu. Zrejme by mi to pomohlo urovnať si viac myšlienky a priority. A tiež zistiť, čo je v mojom živote to najcennejšie, bez čoho nechcem byť.
Ktorý z vašich nápadov si prajete, aby iní ukradli a zrealizovali?
– Nemali by kradnúť, no bola by som rada, keby sa priučili či nechali inšpirovať. Najdôležitejšie by malo byť zrejme zmeniť prístup k „rómskej otázke“. Často počujeme bludy typu: Rómovia sú takí istí, ako my. Je to, akoby hovorili, že Indián je len beloch s pierkom na hlave a Eskimák zase beloch s kapucňou. Pritom to najvzácnejšie, čo každý z nich má, je práve jeho identita. A o to by sme sa mali všetci snažiť: zachovať si svoju identitu. Aby Maďari na Slovensku neasimilovali, ale ostali Maďarmi s vlastným jazykom a kultúrou. A Rómom by tiež pomohlo, keby viac siahali po vlastných koreňoch, venovali sa tradičným rómskym remeslám, hudbe a tancu, v čom sú jedineční.
Ktorú časť svojho majetku by ste teraz hneď zobrali a položili na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?
– Potraviny. Aj to robím. Rok 2017 bol pre mňa prelomovým. Viac som sa otvorila svetu. Začala som pomáhať pri rozdávaní z potravinovej banky. Je to možno paradox, no čím viacej toho rozdávam, tým viacej toho mám. Ako v rozprávke Soľ nad zlato, soľnička z ktorej soli nikdy neubudne.
Čo vám na sebe najviac prekáža?
– Staroba, choroba. Až sa občas v duchu smejem, že budem ako Kalvín, čo úradoval aj v posteli. No nechcela by som ukončiť rozhovor takto pesimisticky. Život je predsa krásny a „žijeme len raz 😀