Veľká noc prináša obrovské posolstvo. Boh zoslal na svet svojho syna, toho vydal na smrť, aby vylial krv za naše hriechy. Tým sú nám odpustené a otvorila sa nám brána do nebeského života.
Často sa zabúda na to, že Ježiš Kristus prijal každého človeka a každého hriešnika, že išiel proti správaniu zákonníkov a farizejov, ale ich samotných prijal, ak zabúdame na to, že prijal aj cudzoložnicu, alebo inak prostitútku, a neprikázal ukameňovať ju. Ak si vytrhneme z kresťanstva jedno, to znamená to romantické či čiernobiele, a neprijmeme to druhé, že musíme prijať každého jedného človeka a neselektovať, všetko to stráca zmysel. A tak je v našom dennodennom živote, ale aj v politickom živote, pri pochodoch, pri bežných činnostiach. Ak sa staviame nad niekoho, ak odsudzujeme druhých, neprijmeme blížneho, zatracujeme ho, nepozveme ho k spoločnému stolu, ponižujeme ho, nepochopili sme nič. A tak sa Veľká noc stáva len krásnym divadlom, ktoré sa navyše úžasne hodí aj obchodníkom. Nesmieme zabúdať, že zmŕtvychvstalý Ježiš je prítomný nielen v kostole či v hostii, ale aj v každom jednom z nás. Na to sa často zabúda, keď sa tak ľahko druhých odsúdi a hodí cez palubu.
M. Albert, foto ilustračné (M. Albert vpravo počas návštevy Slovákov v Srbsku)
Kľúčom od Neba je prijatie
Kľúčom od Neba len prijatie,
odpustiť pijanovi jeho pitie,
odsúdiť to zlo, ale nie človeka,
otvoriť mu dvere, klope a čaká.
Ježiš nekázal hodiť kameňom,
a každého nazval jeho menom,
vydali ho na smrť. Aleluja? Nie. Lajno,
vidíme tú smietku, no nie naše brvno.
Prostitútku prijal, vyhodiť špinavú vodu,
s mýtnikom večeral, nalial mu pitnú vodu,
ale nie vyhodiť od špiny okúpané dieťa,
dať ho na usušku, očistiť, to má byť méta.
Inak je kresťanstvo len smutnou hrou,
odchádza Ježiš z našich pekných snov,
a Veľká noc kvalitným divadlom sa stáva,
nie je už Kľúčom Ježiš K., ale naša sláva.
©Toronto Nara