Sme rodina sa cez Borisa Kollára opäť akosi ukázala. Tomuto hnutiu, ktoré zrejme vzniklo aj pre to, aby chytalo kritické hlasy voči systému, v podstate splnilo to, čo na nahrávke hovoril hlas podobný Matovičovi, že musí sa hovoriť to tak isto, ale slušnejšie a hlavne hlasnejšie. A toto hnutie Borisa Kollára neraz voličov sklamalo. Najmä tým, ako jedno povedia a následne o pár hodín iné urobia.
Takto sa opäť vyfarbil Boris Kollár, keď Matovičovi dovolil to, čo iní nesmú. Minister financií, ktorému domáce financie spravuje manželka, lebo on sa v nich nevyzná, opäť išiel do pozície, ktorá mu vyhovuje najlepšie. Do pozície klauna, ktorý v parlamente teatrálne ukazuje všetko možné, od striekačiek cez makety. Najnovšie je Matovič už aj kreatívcom a materiál, na ktorý pritiahne kameru, si už vyrobí aj sám. Už nepotrebuje tlačiareň, postačí papier a pero. Takto obchádzajú zákon o rokovacom poriadku.
Hľadajú medzery?
Keď sa poslanci hlasne ozvali na to, že Matovič má v rukách vizuálnu pomôcku, čo rokovací poriadok neumožňuje, tak Kollár sa svojho koaličného priateľa zastal, že veď si to predsa vyrobil sám na mieste, a tak literu rokovacieho poriadku vlastne neporušil. Keďže si to nepriniesol zvonku, ale vyrobil na mieste, je to v poriadku? Ale to je presne učenie ľudí v tom, aby aj sami hľadali medzery v systéme. A toto je aj ukážka pôsobenia celého hnutia. Odobrali protestné hlasy, nasľubovali aj nemožné, skutočne sa ich pred voľbami dobre počúvalo, ale výsledky nie sú také, ako voliči očakávali.
Ale to je presne učenie ľudí v tom, aby aj sami hľadali medzery v systéme.
Lebo Fico
Namiesto bytov a riešenia exekúcií je tu hranie sa na drahú nevestu a okolo toho veľa úsmevného. A keď sa niekto ozve, tak čarovná mantra – lebo Fico. Či sú to už pre predsedu parlamentu nedôstojné výlety, keď sa porušili vlastné nariadenia o zákaze vychádzania v núdzovom stave, alebo nedôstojné otočenia po pár hodinách. Človek má právo zmeniť pohľad, lebo je lepšie, keď ho zmení, akoby mal zotrvávať v niečom, čo sa mu realitou potvrdilo ako nesprávne, hoci predtým si na základe iných vecí myslel opak. Ale takéto otočky zväčša neprichádzajú po pár hodinách, ale po mesiacoch či rokoch zvažovania a dozrievania. Ale otočka v tom, že chce, aby bol parlament slušným a dôstojným miestom slušnej a dôstojnej diskusie, keď to následne vymení za lichotenie Matovičovi tým, že mu dovolí držať v rukách jeho milovanú hračku zvanú pozornosť médií? To je otočka skutočne nedôstojná druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Lebo slušnosť je niečo, čo si má ctiť za každých okolností, aj vtedy, ak je neslušný a medzery využívajúci milovník kamier Matovič.
Prezumpcia neviny
Napísať transparent je jedna vec, je to obídenie rokovacieho poriadku, ale ešte vážnejšie je čokoľvek si na transparent písať a nerešpektovať prezumpciu neviny. Takto, obchádzajúc slušnosť, takto, v hľadaní medzier, v tom sú skutočne dobrí. Nie iba Sme rodina. Aj ďalší. Ale slušnosť nie je o tom, ako nájsť medzierku v norme a obísť ju. Len pre zapáčenie sa šéfovi? Áno, šéfovi, lebo evidentne Matovič to všetko drží a naďalej psychologicky pôsobí ako najvyšší šéf koalície, hoci na miesto premiéra je dosadený Heger. Keď si môže dovoliť túto medzierku, je tým šéfom vlastne on.
Prečo ale potom Boris Kollár, ale aj iní, vyhlasuje, že chce slušnosť, keď legitimuje hľadanie medzier v normách? Robert Fico sa počas príhovoru Kollára opýtal, že či si teda odteraz poslanci strany SMER-SD tiež môžu do sály nosiť materiály, na ktoré si následne sediac v poslaneckých laviciach napíšu čo chcú. Odpoveď nedostal. Ale aj v tej absencii Kollárovej odpovede sa ukazuje, že táto slušná vláda to robí tak, ako sa im to hodí a má dvojaký meter na rôzne veci. V tomto symbolickom príklade, ktorý sa udial počas Ficovho príhovoru, sa ten dvojaký kilometer ukázal veľmi viditeľne. Ale dvojaký meter nemá so slušnosťou nič spoločné a aj médiá by si tento aspekt mali začať všímať, inak aj žurnalisti samotní prispejú k tomu, že marazmus, v akom sa ako spoločnosť nachádzame, sa bude len a len prehlbovať.
(alb), foto screen live stream NR SR