Blížia sa voľby do Európskeho parlamentu (EP), v ktorých si 25. mája zvolíme 14 slovenských poslancov. Na Slovensku do EP kandiduje 31 politických strán. Oslovili sme všetky, aby odpovedali na otázky ich pohľadu na aktuálne problémy Európskej únie. Ako prvý nám odpovedal Andrej Hryc, predseda politickej strany KOREKTÚRA – Andrej Hryc.
Pán Hryc, akú Európsku úniu chce vaša strana?
EÚ je jednou z kľúčových postáv svetovej politickej scény. Keďže zastupuje záujmy skoro pol miliardy Európanov musí zostať dôstojným partnerom svetovým politickým hráčom typu USA, Číny a Ruska.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
EÚ potrebuje zásadnú reformu, ktorá spočíva v odbyrokratizácii organizácie celého európskeho systému. Bruselská administratíva stojí Úniu obrovské finančné prostriedky, ktoré treba zracionalizovať. Pochopiteľne ide o dlhý a veľmi zložitý ale nevyhnutný proces.
EÚ potrebuje zásadnú reformu, ktorá spočíva v odbyrokratizácii organizácie celého európskeho systému.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
EÚ čelí v súčasnosti korozívnym snahám euroskeptikov, ktoré vyvrcholili brexitom. Je to pre Úniu smrteľné nebezpečie, ktorému treba čeliť veľmi jasným a radikálnym spôsobom. „Trpezlivosť“ , ktorú predstavitelia Komisie prezentujú voči odchádzajúcemu Spojenému kráľovstvu, je veľmi nebezpečnou politikou. Odchod z Únie musí členskú krajinu, ktorá sa pre tento akt rozhodla „bolieť“. Dezertér sa musí stať „treťou krajinou“ so všetkými konzekvenciami. Je to veľmi bolestivý a nepríjemný proces pre všetkých zúčastnených, je však v zmysle Európskej bezpečnosti nevyhnutný. Brexit musí byť odstrašujúcim procesom, ako rázne varovanie všetkým euroskeptikom. EÚ sa musí brániť.
Odchod z Únie musí členskú krajinu, ktorá sa pre tento akt rozhodla „bolieť“. Dezertér sa musí stať „treťou krajinou“ so všetkými konzekvenciami.
V európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
„Stranícka disciplína“ často hraničí so zdravým rozumom. Je potrebné opatrne vybalansovať medzi národnými záujmami, ktoré by mali byť pre každého poslanca EÚ prioritou a politikou jednotlivých frakcii. V tom spočíva princíp vnútornej politiky EÚ.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Som euro optimista. Návrhy na odchod ďalších krajín nemajú racionálny základ a treba ich vehementne potláčať. Situácia v Spojenom kráľovstve je varovaním pre všetkých euroskeptikov. Sila EÚ je v jednote.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Stredomorskí členovia Únie trestuhodne zanedbali ochranu svojich teda našich hraníc. Hranica je základným atribútom štátu a je jeho povinnosťou ju chrániť. Slovensko je v tomto smere príkladom. Naša časť schengenskej hranice s Ukrajinou, ktorá je najlepšie stráženou schengenskou hranicou, je ukážkovým modelom tejto ochrany. Všetky stredomorské štáty majú svoje vojnové loďstvo. Mali by si vziať príklad z americkej Pobrežnej stráže, ktorá nekompromisne bráni národné záujmy USA. Neriadenú migráciu je potrebné za každú cenu zastaviť. Je to národný záujem EÚ.
Stredomorskí členovia Únie trestuhodne zanedbali ochranu svojich teda našich hraníc.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
Systém čerpania eurofondov v Slovenskej republike je katastrofálny. Obrovské finančné prostriedky, ktoré náš byrokratický systém čerpania dovoľuje zneužívať, sa nevyužité vracajú do Únie. Systém nefunguje, podporuje korupciu a zneužívanie. Treba ho kompletne zrekonštruovať, zjednodušiť a sprehľadniť.
(alb), foto logo politickej strany KOREKTÚRA – Andrej Hryc.
Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán, resp. kandidátov do Európskeho parlamentu.