Kategórie

MONIKA BEŇOVÁ O EUROFONDOCH: AK SA NIEKTO PRI EXISTUJÚCICH PROBLÉMOCH VYHOVÁRA NA BRUSEL, NEHOVORÍ PRAVDU

S poslankyňou Európskeho parlamentu (EP) za SMER-SD sme sa v exkluzívnom rozhovore rozprávali v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do EP na rôzne témy. A jednou z nich bolo čerpanie eurofondov. Načrtli sme aj otázku frakcií v kontexte národných záujmov. Beňová nám okrem iného povedala, že práve vďaka spolupráci s platformou socialistov sa v ostatnom období podarilo pripraviť dôležité materiály a deklarácie – zamerali sa na zlepšovanie podmienok pre hendikepovaných, ochranu spotrebiteľa, alebo posunuli sa v prípade európskej minimálnej mzdy. MONIKA BEŇOVÁ v exkluzívnom rozhovore pre KĽÚČ OD…

Pani Beňová, akú Európsku úniu chce vaša strana?
Chceme Európsku úniu, ktorá bude blízko k občanovi, tak aby ten mal skutočný pocit, že jeho hlas v Európe zaváži a má potenciál veci meniť. Takú, ktorá si bude dôsledne a efektívne napĺňať svoje kompetencie v oblastiach, ktoré sú jej a jednotlivým európskym inštitúciám vlastné, to znamená spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, dôsledná ochrana vonkajších hraníc, dobré fungovanie eurozóny či spoločného jednotného trhu. Tiež takú, v ktorej sa budú rýchlejšie odstraňovať rozdiely medzi tzv. starými a novými členskými krajinami a životná úroveň obyvateľov sa bude viditeľne vyrovnávať. Chceme Európsku úniu, ktorá bude založená na spolupráci, čo znamená, že jednotliví lídri národných štátov budú spoločne otvárať témy, ktoré dokážu a chcú spoločne riešiť. Nebudú tak cielene prehlbovať úroveň konfrontácie a zvyšovať kritiku jedných proti iným kvôli rozdielnym a často protichodným názorom v niektorých oblastiach.

V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Reforma Európskej únie musí ísť v prvom rade zdola, to znamená že musí vychádzať z potrieb a diskusie s občanmi jednotlivých členských krajín, Slovensko nevynímajúc. Musí tiež zohľadňovať inštitucionálne kompetencie Európskej únie a limity nastavené Lisabonskou zmluvou. Strana Smer-SD v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu pripravila programové tézy, ktoré majú slúžiť ako podklad pre diskusiu o reforme Európskej únie. Zahŕňajú oblasti ako sociálna spravodlivosť a sociálny zmier, ekonomická stabilita, ochrana životného prostredia, bezpečnosť a ochrana, migrácia a azylová politika, Európa pre mladých, právny štát a ľudské práva, či rozpočet Európskej únie na nasledujúce sedemročné obdobie.

Reforma Európskej únie musí ísť v prvom rade zdola, to znamená že musí vychádzať z potrieb a diskusie s občanmi jednotlivých členských krajín, Slovensko nevynímajúc.

Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Predovšetkým uvedomenie si, že Európska únia môže byť len tak dobrý projekt, ako jej to umožnia lídri jej členských krajín. To znamená, že akýkoľvek pokus niekam sa posunúť a zlepšiť jej fungovanie môže byť len výsledkom kompromisu zo strany jednotlivých národných štátov, ktorý bude v ich záujme. Žiadna z európskych inštitúcií tak v snahe o zmenu či reformu nemôže postupovať svojvoľne, bez ich predošlého súhlasu. Rovnako je pri
akomkoľvek zlepšovaní dôležité klásť dôraz na solidaritu, na ktorej Európska únia z veľkej časti stojí. Prosperujúca Európa ako celok, totiž znamená spokojnejších obyvateľov a tým pádom aj menej konfliktných situácií ohrozujúcich jej fungovanie.

V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Systém frakcií mi neprekáža, vôbec si pritom nemyslím, že by v akejkoľvek miere išiel proti presadzovaniu národných záujmov. Nakoniec aj Smer-SD je členom Strany európskych socialistov, čo je napríklad z hľadiska spolupráce sociálno-demokratických strán v Európe veľké plus. Dôležité z hľadiska spolupráce s ostatnými kolegami z rôznych frakcií, snáď okrem pravicovo-extrémnych xenofóbnych nacionalistov, je pre mňa, aby sme sa stretli v oblastiach a témach, ktoré považujeme za dôležité a chceme ich presadzovať. V priebehu končiaceho sa legislatívneho obdobia sa mi tak samostatne alebo v spolupráci s kolegami podarilo pripraviť niekoľko materiálov a deklarácií. Zameriavali sa na zlepšovanie podmienok pre hendikepovaných ľudí v EÚ, posunuli sme sa v prípade vyššie spomínanej európskej minimálnej mzdy, ochrany spotrebiteľa, ako aj v obmedzovaní používania olova v snahe o ochranu zdravia a životného prostredia. Venujem sa tiež problematike obmedzovania úžery, boju proti daňovým rajom a schránkovým firmám, problematike znižovania nezamestnanosti
mladých ľudí, posilňovaniu bezpečnosti, ochrane menšín a ľudských práv, či zlepšovaniu postavenia žien v rámci spoločnosti.

Dôležité z hľadiska spolupráce s ostatnými kolegami z rôznych frakcií, snáď okrem pravicovo-extrémnych xenofóbnych nacionalistov, je pre mňa, aby sme sa stretli v oblastiach a témach, ktoré považujeme za dôležité a chceme ich presadzovať.

V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných
krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Nemyslím si, že by po skúsenostiach z Veľkej Británie stúpol počet krajín, ktoré by chceli z Únie odísť. Naopak aj podľa viacerých uskutočnených prieskumov podpora Európskej únie je na vzostupe. Dokonca aj viacerí radikálni euroskeptickí politici, z veľkých členských štátov, ako napríklad z Francúzska či z Talianska, potom čo vidia absolútnu bezradnosť v Británii, prestali vyzývať na odchod, ale začali hovoriť o bližšie nešpecifikovanej reforme Európskej únie. Treba si pripomenúť, že v Európskej únii sme dobrovoľne, nikto nás v nej do ničoho nenúti a o vstupe jednotlivých krajín obyčajne rozhodujú po splnení náročných kritérií ich samotní občania v referende. Tak ako to bolo aj v prípade Slovenska. Čo sa brexitu týka, je to
podľa mňa príklad čistého chaosu. Británia zatiahla Európsku úniu do vnútorného sporu vládnej konzervatívnej strany. Nikto z britských politikov nevie povedať čo vlastne chce, no každý chce určite niečo iné ako tí ostatní. Žiaden návrh nie je dostatočne dobrý a už vôbec na žiadnom sa nevedia kompromisne dohodnúť a získať potrebnú väčšinu. Je to smutný príklad deštrukcie keď populizmus vďaka krátkozrakosti politikov, v tomto prípade bývalého britského premiéra Davida Camerona, zvíťazí nad zdravým rozumom.

Čo sa brexitu týka, je to podľa mňa príklad čistého chaosu. Británia zatiahla Európsku úniu do vnútorného sporu vládnej konzervatívnej strany. Nikto z britských politikov nevie povedať čo vlastne chce, no každý chce určite niečo iné ako tí ostatní.

Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť
podľa vás?
Európska únia prijala viaceré účinné opatrenia, ktoré viedli k výraznému poklesu migrácie na jej územie, vďaka čomu sú čísla týkajúce sa prichádzajúcich ľudí v súčasnosti lepšie než tomu bolo v období pred začiatkom migračnej krízy. Členské štáty sa však nedokázali zhodnúť na všetkom, rozpory sa týkali predovšetkým povinných kvót. Spoločné riešenie v prípade migrácie je tak základe doterajších skúsenosti možné len v niektorých otázkach. Za seba
môžem povedať, že budem v prípade zvolenia rešpektovať oficiálnu pozíciu strany Smer-SD, vlády SR, ako aj Uznesenie Národnej rady SR o nesúhlase so zavedením povinného prerozdeľovania utečencov. Aj z programu Smer-SD pre voľby do Európskeho parlamentu vyplýva, že je potrebné podporovať také formy riešení, ktoré povedú k zamedzeniu nelegálnej migrácie a ku kontrolovanej legálnej migrácii do krajín, ktoré prejavia záujem o prijatie legálnych migrantov.

Za seba môžem povedať, že budem v prípade zvolenia rešpektovať oficiálnu pozíciu strany Smer-SD, vlády SR, ako aj Uznesenie Národnej rady SR o nesúhlase so zavedením povinného prerozdeľovania utečencov.

Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie,
kde by ste navrhli ich využívanie?
Ako čistí prijímatelia sme od nášho vstupu do Európskej únie získali možnosť využiť už desiatky miliárd eur v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tieto investície smerovali do výstavby diaľnic, obnovy ciest a železníc, rekonštrukcií námestí, kultúrnych pamiatok, budov v obciach a mestách, obnovy kanalizácií, osvetlenia, pomohli
mnohým podnikateľom, školám, univerzitám, Slovenskej akadémii vied, nakúpili sa za ne prostriedky hromadnej dopravy ako vlaky, električky, či trolejbusy, vzniklo vďaka ním približne 90 000 pracovných miest a veľa iného. Informačné tabule, že konkrétny projekt vznikol s podporou Únie lemujú za tie roky prakticky celé Slovensko. Nastavenie systému ich
čerpania je našou vnútroštátnou záležitosťou. To znamená, že ak sa niekto pri existujúcich problémoch, ktoré sa opakujú každé jedno programové obdobie vyhovára na „Brusel,“ nehovorí jednoducho pravdu. Najväčšie nedostatky nášho systému pozostávajú aj na základe rôznych uskutočnených kontrol a auditov v nedostatočnej transparentnosti niektorých procesov, zložitom a zdĺhavom procese hodnotenia, nedostatku odborných hodnotiteľov v niektorých oblastiach, ale aj v nízkej kvalite realizácie niektorých podporených projektov, nedodržiavania zásad hospodárnosti zo strany prijímateľských subjektov a podobne. V našom systéme čerpania je tak čo zlepšovať a tieto problémy si musíme vyriešiť sami doma. Z európskeho hľadiska je dôležitý tlak na väčšiu flexibilitu pri čerpaní eurofondov. Bola to nakoniec aj súčasť vyjednávacej pozície slovenskej vlády spolu s krajinami V4, Chorvátskom a Bulharskom, keď sa vyjednávalo o veľkosti našej tzv. obálky a miere spolufinancovania pre nadchádzajúce programové obdobie. Väčšia flexibilita bude znamenať aj zjednodušenie a verím, že aj lepšie a rýchlejšie využívanie európskych fondov v nasledujúcich rokoch.

M. Albert, foto M. Albert Štrasburg a FB Moniky Beňovej

Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *