Nech sa podľa moderných metód posudzovania vecí zdá ako konšpirácia, dnešok je postavený nie na slobode, ale na systéme, ktorý so slobodou nemá spoločné nič. Možno len tú nálepku, že akože je slobodný. A tento systém ovláda všetko. Bez kooperácie s ním je prežiť nemožné. Ale človek sa aj po začatí spolupráce s ním dozvie, že rovnako z toho nevyviazne živý. Systém tu totiž nie je pre človeka. Ale naopak – človek je tu pre systém. A dovolili sme to takto my všetci.
Na Slovensku sa máme tendenciu často sťažovať na výsledky volieb. Jasné, keby voľby mohli niečo zmeniť, ako povedal klasik, dávno by ich zrušili. Ale okrem toho, že sa sťažujeme na tie „zlé“ systémové strany, a chceli by sme radšej „dobré“ systémové strany, ostatné roky sa po víťazstve Kotlebu v „župných“ voľbách sťažujeme aj na vstup antisystémových strán do politického boja a ich úspešné ťaženie. V systéme, ktorý ľuďom nedáva možnosť prežiť je to však úplne prirodzená vec. Ak tie „dobré“ systémové strany neurobili absolútne nič pre to, aby sa na Slovensku naozaj – nielen papierovo – žilo lepšie, potom je prirodzené, že čoraz silnejší hlas budú získavať protisystémové strany. Odpoveďou strán po všeobecnom zdesení nad županom Kotlebom či nad súčasťou ĽSNS v parlamente, malo byť nasledovné: Začať robiť skutočne pre Slovensko tak, aby sa ľudia nemuseli z frustrácie rozhodovať pre antisystémové strany. Keďže sa nič také neudialo a všetko ide v starých koľajach, to znamená, robí sa len naoko, ľuďom príjmy nerastú a možnosti realizácie taktiež, vychádza mi z toho jediné: štandardným politickým stranám naozaj vyhovuje, že je tu Kotleba, ĽSNS či iné protisystémové strany.
Štandardným politickým stranám naozaj vyhovuje, že je tu Kotleba, ĽSNS či iné protisystémové strany.
Vyhovujú pre to, aby mali nepriateľa, proti ktorému môžu bojovať. Potrebujú sa v očiach ľudí dostávať do póz bojovníkov, osloboditeľov, dobráčkov, ktorí bojujú proti nejakému fašizmu. Pritom novodobý fašizmus tu už dávno máme. A proti nemu nebojuje nik. Systémové strany potrebujú tie antisystémové a obávam sa, že podobne aj antisystémové potrebujú tie systémové. Kruh sa uzatvára. Otázka znie ako z toho von. Či tento systém je naozaj ten jediný možný. A či sa ľudia v ňom cítia šťastne. Čo tak vrátiť sa ku demokracii. Skutočnej demokracii. Podľa Ústavy SR má každý občan po 18. roku života aktívne (môže voliť) ale po dosiahnutí 21. roku aj pasívne (môže byť volený) volebné právo. Pýtam sa, či to je naozaj pravda. Odpoveď poznáte. Nie je. Pretože Ústava, ktorej vznik sme nedávno pompézne zatvorenými obchodmi oslavovali, je aj v tomto porušovaná. Ak sa totiž nedostanete na kandidátnu listinu niektorej zo strán, nemáte právo byť volený. Ale o povinnosti byť na kandidátnej listine strany Ústava nehovorí.
Ústava, ktorej vznik sme nedávno pompézne zatvorenými obchodmi oslavovali, je aj v tomto porušovaná. Ak sa totiž nedostanete na kandidátnu listinu niektorej zo strán, nemáte právo byť volený. Ale o povinnosti byť na kandidátnej listine strany Ústava nehovorí.
Je dôležité porovnávať si deklarovanú pravdu s tou reálnou. Ako aj v tomto prípade. Poviete si, že OK, tak keď musí byť na kandidátke strany, tak veď predsa si môže založiť politickú stranu. Ale opäť, ani o tomto Ústava nehovorí nič. Teda je porušovaná. Apropo založenie strany. Ak aj zabudneme na fakt, že ich je veľa, čo v zásade nie je problém, pretože je to realizácia práva a realizácia práva nikdy nemôže byť problém, netreba zabudnúť na to, že ak máte politickú stranu a chcete ako strana a teda vy ako potenciálny kandidát na jej kandidátke kandidovať, musíte zložiť volebnú kauciu vo výške 17-tisíc eur.
Je dôležité porovnávať si deklarovanú pravdu s tou reálnou.
Opäť podmienka, ktorú Ústava SR pri definovaní pasívneho volebného práva nepredpokladá. Čoskoro sú parlamentné voľby. Bime sa o skutočné pasívne volebné právo, lebo dostať slušných ľudí do politiky je jediná možnosť, ako sa pokúsiť skutočne nám všetkým pomáhať. Nemôžeme sa nechať odbiť tou myšlienkou, ktorú nám rovnako podhodil systém, a ktorej sme uverili, že slušný človek sa tam nepresadí a tí neslušní ho zlikvidujú.
Nemôžeme sa nechať odbiť tou myšlienkou, ktorú nám rovnako podhodil systém, a ktorej sme uverili, že slušný človek sa tam nepresadí a tí neslušní ho zlikvidujú.
Neverme frázam a mottám, ktoré nám systém podhadzuje. Vštepuje nám ich priamo a obávam sa, že aj podprahovo. Ale my sme viac ako systém, preto sa nevzdávajme a majme myseľ bdelú a otvorenú. Otvorenú na boj so zlom. Buď my zmeníme svet, alebo svet zmení nás, ako hovorí klasik.
Zdroj foto: http://www.traccedistudio.it/873/1984-george-orwell-una-breve-analisi.html