Každá civilizácia v dejinách, ktorá sa priblížila k dokonalosti, automaticky zažila úpadok. Či to už bol Rím… Naša civilizácia ho už zažíva, hovorí spisovateľ Brandon McYntire v rozhovore pre KĽÚČ OD…, kde prezrádza aj svoj recept na záchranu spoločnosti či na budovanie talentov u mladých ľudí. Ľudia sú podľa neho „znechutení, osamotení, nešťastní. Takýto stav už nemôže plodiť dobré nápady“, myslí si autor kníh, ako napríklad V meste Loist, Nádej a pád či Únosy z hviezd. Tvorca prevažne sci-fi príbehov je presvedčený, že dnešná spoločnosť je „angažovaná vo falošných a klamných divadelných hrách (…), no za oponou divadla je všetko inak“. Brandon McYntire exkluzívne pre náš časopis.
Dnes sa často hovorí o nezáujme mladých ľudí napr. o šport. Ako by ste daný problém vyriešili? Čo je potrebné zmeniť?
Jednoznačne by vláda mala motivovať a vytvárať podmienky pre mladých, aby pre nich bolo športovanie prístupné. Myslím to tak, aby to nebolo len o peniazoch, ktoré sú ten hlavný problém. Ani športovanie nie je zadarmo.
Dnes sa hovorí aj o kultúrnom úpadku spoločnosti. Ako to vidíte vy?
Každá civilizácia v dejinách ktorá sa priblížila k dokonalosti automaticky zažila úpadok. Či to už bol Rím… Naša civilizácia ho už zažíva. Predkladajú sa nám nenormálne veci s tým, že sú normálne. Mládež je z toho naozaj pomýlená. Myslí si že nadávky, drzosť a spoločný život dvoch rovnakých pohlaví sú normálne. Bohužiaľ. Keď vidím niekde, ako sa mládeži predkladá idol muža, ktorý sa oblieka a chová ako žena, tak to je už totálny úpadok. Tieto mužoženy nanešťastie prevažujú v hudobnej scéne, a tým sa predkladajú mladým ľuďom, že to je normále. Úpadok vidíme už všade okolo nás.
Čo by bolo potrebné pre záchranu kultúry a kultúrnosti?
Už je neskoro.
Mládež je z toho naozaj pomýlená. Myslí si že nadávky, drzosť a spoločný život dvoch rovnakých pohlaví sú normálne. Bohužiaľ.
Čo je najväčší problém, ktorý trápi spoločnosť?
Neistota, čo bude na druhý deň. Dnes majú ľudia existenčné problémy. Už neprevláda reč priateľstva, ale reč peňazí. Spoločnosť, by som pomenoval skôr Nespoločnosť. Už niesme taký spoloční, ako sme boli kedysi dávno. Tento systém nás rozdeľuje.
Ako by ste ho navrhli vyriešiť?
Museli by sme si začať vážiť jeden druhého. To by bol ten prvý krok. O ďalšom kroku je asi aj zbytočné písať. Neverím, že by sme sa k nemu dostali.
Čo hovoríte na nápad vytvoriť databanku nápadov pre zlepšenie fungovania vecí? Nejaký verejne dostupný portál, kde by ktokoľvek mohol písať svoje nápady v rôznych oblastiach?
To je veľmi dobrý nápad. Určite by som do takéhoto projektu prispel aj ja.
Spoločnosť, by som pomenoval skôr Nespoločnosť. Už niesme taký spoloční, ako sme boli kedysi dávno.
Čo by bolo potrebné urobiť v spoločnosti, aby sa dobré nápady mohli zrealizovať?
Zablokovať všetkým Hejterom prístup na internet. Potom by sa to možno podarilo.
Majú dnes ľudia dosť nápadov, alebo sú skôr apatickí?
Už nemajú nápady. Sú znechutení, osamotení, nešťastní. Takýto stav už nemôže plodiť dobré nápady.
Čo by ste vy vedeli urobiť pre to, aby sa nejaký váš konkrétny dobrý nápad mohol zrealizovať?
Ešte s tým nemám skúsenosť, ale možno by som ho patentoval.
Je dnešná spoločnosť dostatočne angažovaná?
Ako sa k tomu postavíme. Angažovaná vo falošných a klamných divadelných hrách určite áno. No za oponou divadla je všetko inak.
Čo by bolo dobré urobiť aby sa eliminoval stav všeobecnej apatie a nezáujmu o dianie vo veciach verejných?
Dať ľuďom ponuku pre lepší život a následne ju aj splniť. Hneď by sa zvýšil záujem o verejné veci. Po toľkých sklamaniach už nie je záujem o verejné veci.
(alb), foto archív Brandona