Exkluzívne: Boli sme priamo na tajnej „žúrke“ majstrov Slovenska

author
5 minutes, 19 seconds Read

Neuveriteľné: Aj toto sa dialo na nočnej oslave druhého hokejového majstrovského titulu pre hokejistov Banskej Bystrice.

Hokejisti HC´05 iClinic Banská Bystrica si majstrovské oslavy vychutnali spolu s fanúšikmi. A roztočili to naplno. Tesne po polnoci už pred zimným štadiónom čakalo množstvo ľudí. Približne o 0:15 prišiel autobus s fanúšikmi, ktorí merali cestu do Trenčína priamo za svojimi miláčikmi. A mestskou časťou Uhlisko zneli piesne ako My sme majstri no a čo, alebo Všetci spievame, Iskra majstrom je. Autobus so staronovými majstrami Slovenska prišiel okolo pol jednej. Ale ďaleko neprešiel. Obkolesil ho dav blažených fanúšikov, ktorí boli až sfanatizovaní, v pozitívnom zmysle slova.

Nával eufórie, emócií, všetci spievali a kričali z plného hrdla, objímali sa, vyskakovali. Za spoločného spevu My sme majstri no a čo, šofér autobusu pochopil, že tadiaľto neprejde. Nuž nezostávalo mu iné ako zaradiť neutrál a tešiť sa na neuveriteľný pohľad. Fanúšikovia zbláznení do nových majstrov Slovenska plní radosti, do toho hustý červený dym z dymovníc. Neďaleko stáli policajti, ale túto noc bolo dovolené všetko. Porušovanie nočného „kľudu“ by nemalo význam riešiť.

 

Príchod majstrov bol fantastický, môcť sa spolu tešiť s hráčmi a proste so všetkými je ten najväčší hokejový zážitok, aký môžete zažiť. Takže, navždy jedine ISKRA.

 

Autobus stál obkolesený rozvášneným davom a postupne, keď odznelo skandovanie mesta Banská Bystrica a skandovanie hrdého slova „majstri“, začali vychádzať prví hokejisti. Ľudia neprestávali v skandovaní. A keď uvideli pohár Vladimíra Dzurillu v rukách jedného z hráčov každý sa ho chcel dotknúť, alebo byť k nemu aspoň čo najbližšie. Z autobusu postupne povychádzali všetci hráči. Hráči s fanúšikmi skandovali, objímali sa a fotili. Ľudia svojich miláčikov nechceli pustiť do šatne, aby si tam odložili veci. Pred fotoaparátmi dlho pózovali miláčikovia tribún od Casona Hohmanna po Jana Lukáša.

Vlado Mihálik prijal sťa by štafetu dymovnicu svietiacu červenou klubovou farbou a pózoval s ňou ako s pochodňou. Atmosféra sa nedá ani opísať. V blízkosti bývajúci obyvatelia Uhliska sa museli zmieriť s tým, že nejabližšie minúty si nepospia. V Trenčíne bol pri veľkom víťazstve na tribúne medzi skalnými fanúšikmi aj Miro Štefanovie, ktorý si všetko spojené s titulom veľmi užil, obzvlášť bol dojatý nočným príchodom majstrov pred štadión. „Príchod majstrov bol fantastický, môcť sa spolu tešiť s hráčmi a proste so všetkými je ten najväčší hokejový zážitok, aký môžete zažiť. Takže, navždy jedine ISKRA,“ prezradil verný fanúšik. Spred štadióna sa pokúšajú „uniknúť“ niektorí hráči už na ďalšie oslavy. Prvé autá sú beznádejne zatarasené a fanúšikovia si ešte svojich majstrov nepustia. „Lassila, Lassila,“ kričali na svojho brankárskeho miláčika z Fínska, ktorý síce v play-off nemal najlepšiu formu, ale po titule je všetko odpustené. Fanúšikovia sa opreli o jeho auto a začali ním natriasať a rozhúpali ho. Niektorí si na jeho auto aj sadali si ne kapotu.

Približne okolo jednej sa dav oslavujúcich spolu s fanúšikmi premiestnili na Námestie SNP, kde v jednom z podnikov novopečení majstri Slovenska v uzavretej spoločnosti oslavovali vydretý ale zaslúžený titul. Hráči spontánne vychádzali z uzavretého baru medzi ľudí, fotili sa s nimi, podpisovali sa. S pohárom sa tajne medzi fanúšikov dostal aj Paľo Skalický, ktorý umožnil fanúšikom odfotiť sa so vzácnou trofejou. „Toto je pre vás, toto je pre vás,“ kričal Skalický, ktorý je dnes súčasťou hokejovej reprezentácie na Majstrovstvá sveta v Dánsku.

Miláčik tribún, Éric Faille, ktorý bol najdôležitejším mužom najdôležitejšieho zápasu, v ktorom zaznamenal niekoľko bodov, sedel na terase s fanúšikmi a rozprával sa s nimi o hokeji a o živote. A aj si s nimi zaspieval. Počuť Kanaďana ako skanduje: „My sme majstri no a čooo“, bol úžasný zážitok.  Neskôr medzi nás vyšli ďalší hokejisti a úprimne sa s nami rozprávali, o radostiach a svojich boľačkách. Akoby dvaja bratia si vedľa seba sadli Patrik Lamper a Marek Bartánus. Robili si žarty, že obaja majú v sadre rovnakú ruku. Finálové zápolenie s Trenčínom bolo aj bolestivé. Obaja sa však zhodli, že majstrami sú zaslúžene. Nečakané priznanie fanúšikom povedal Dalibor Bortňák, že hral už vo viacerých kluboch, ale Banská Bystrica mu prirástla k srdcu a práve tu dokázal hrať so srdcom.

Často medzi fanúšikov vychádzal na ulicu aj Cason Hohmann, ktorý sa už s mestom pod Urpínom lúči, ďalšiu sezónu si zahrá druhú najvyššiu švajčiarsku súťaž. Oslavy boli nekonečné. Približne okolo štvrtej ráno sa na námestí ukázal Ivan Ďatelinka, ktorý za neprítomnosti kapitána mal príjemnú povinnosť dohliadať na pohár. Keďže sa s časťou fanúšikov rozhodol prejsť do iného podniku, vzal pohár a kráčal s ním na pleci. Mali sme šťastie, že sme kráčali tesne za Ivanom a objavili sme tak miesto, kde sa pokračovalo v oslave až do rána. Postupne tam prešla väčšina majstrov a pridali sa aj niektorí fanúšikovia, ktorí vydržali až do rána. Túto párty si staronoví majstri Slovenska skutočne zaslúžili, veď zdolať v play-off silné Košice, silnú Nitru dokonca bez straty zápasu a v závere silný húževnatý Trenčín, nedokáže hocikto. Gratulujeme k zisku titulu majstrov Slovenska a kričíme spolu s fanúšikmi: Všetci spievame, Iskra majstrom je!

Similar Posts