KĽÚČOVÝ ČAS
Doba, v ktorej žijeme, je dnes zdá sa kľúčová. Buď sa to celé zlomí a nastane normálne fungovanie spoločnosti, úradov, inštitúcií… alebo sa podvolíme mafii. A budeme mať celý štátny aparát ako službu mafii. Nie nám, ktorí si štátny aparát platia, ale mafii, ktorá z neho ťaží. Možnosti sú len dve. Buď sa mafiou staneme aj my sami, alebo ju porazíme tým, že nás je viacej a pôjdeme proti nej. Nie zbraňami, ale vlastným postojom: aby sme volili dobro ľudí pred vlastným krátkodobým prospechom, aby sme volili všímanie si pred apatiou.
Ako ju porazíme? Záujmom o veci verejné. Pýtaním sa úradníkov, kde končia peniaze, ktoré odovzdali na daniach. Čo prospešné sa z nich urobilo, prípadne aká zbytočná hlúposť sa kúpila, ktorá nebude slúžiť na nič, lebo je nefunkčná, navyše bola ešte predražená. Naliehaním na verejný záujem, pýtaním sa. A v neposlednom rade voľbami. Tie však nemusia stačiť. Dôležité je, aby sme sa naučili vládnuť aj my. Keby sa teoreticky minuli už všetky mená, ako sa hovorí vo vtipe, že kto ešte nebol ministrom, nech sa hlási u súdruha Žinčicu. Ako by sme vládli my, keby sme raz mali takú možnosť? V prospech všetkých, alebo v prospech seba či vybraných?
Poraziť mafiu nestačí. Je dôležité vedieť vládnuť v prospech spoločnosti. V nás musí byť tendencia uprednostniť pri verejných otázkach verejný záujem pred vlastným. Ak bude pre nás podstatný vždy len vlastný záujem, ak si nevšimneme, že niečo v okolí nefunguje a nepridáme aj sami ruku k dielu, prípadne sa nepostavíme za fungovanie danej veci, tak ani keď to tu raz ovládneme my bežní ľudia, tak sa to nezmení. Oslovia nás iní pomyselní mafiáni a kúpia si nás. A bude to celé také isté len v ružovom. A to vtedy ak sa nestane to spomenuté vyššie. Že sa naučíme sami sa o veci zaujímať – to je prvá cesta k tomu, aby sme raz sami boli dobrými správcami, ak by sme sa nimi stali. Lebo dobrý správca sa zaujíma. Či už je vo funkcii, alebo nie je.
PS: Všetko je bez ohľadu na to, kto novinára zabil, lebo platí prezumcia neviny a zatiaľ nič nevieme a nikto nie je odsúdený. Redakcia vraha nepozná, a aj preto nevyjadruje, kto obete zabil. Pozostalým po dvoch mladých ľuďoch vyslovujeme úprimnú sústrasť.
Redakcia