Kategórie

KĽÚČ OD spisovateľky Inéz Melichovej

Napísala knihu Labyrint vášne, ktorou spája filozofiu s románom a približuje v nej schopenhauersovský prístup k životu. Tvrdí, že z vynálezov ľudstva ju najviac vystihuje kniha, rada číta a televízor vôbec k životu nepotrebuje. Najviac ju vie nahnevať, keď si niekto mýli slušnosť s hlúposťou. Inéz Melichová.

Čo je najkrajšia vec, ktorá sa ti v živote podarila?

Myslím si, že každá žena-matka, považuje za najkrajšiu vec, ktorá sa jej podarila, svoje dieťa.

Čo si naopak, ako sa hovorí, za klobúk nedáš?

Vie ma veľmi nahnevať, keď si niekto mýli slušnosť s hlúposťou.

Čo najradšej robíš vo voľnom čase?

Najradšej čítam. Napríklad bez telky by som sa pokojne zaobišla.

Čím sa živíš?

Asi nepoteším vegetariánov, lebo ja sa živím hlavne mäsom. Šalát si dávam len ako prílohu. (smiech)

Aký nápad, ktorý vzišiel z tvojej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?

Keďže som študovala filozofiu, napadlo mi, či by nebolo vhodné niektoré filozofické myšlienky zakomponovať do príbehu a dať ich do podoby, ktorá by bola atraktívna i pre širšiu verejnosť. Preto som napísala román Labyrint túžby, ktorý sa mi nakoniec podarilo aj úspešne vydať.

Kto je podľa teba najtalentovanejší v tvojom okolí? O kom by sme mali písať?

Písať by sme mali o každom, kto svojím talentom prispel k zlepšeniu sveta.

Čo je tvojím zmyslom života?

Moja rodina. Všetko ostatné (kariéra, peniaze…) je ďaleko za ňou.

Čo najsmiešnejšie vo svojom živote si vyparatila?

Pre mňa to vtedy smiešne nebolo, ale na stanici vo Vrútkach som nastúpila do vlaku, ktorý išiel opačným smerom. Nechcem vedieť, čo by sa mi prihodilo napríklad na londýnskom letisku Heathrow.

Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žiješ?

Vzhľadom na to, čo sa dnes deje vo svete, momentálne žijem myšlienkou, aby ľudia konečne našli vo svojich srdciach pokoj a mier.

Čo je podľa teba najdôležitejší vynález ľudstva?

Osobne si najviac cením vynálezy, ktoré nám dokážu zachovať zdravie.

Ak raz o tebe bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší? A aký názov vy si si najviac priala?

Nad týmto som sa nikdy nezamýšľala, ale určite nechcem, aby sa kniha o mne volala napríklad Sto rokov samoty, Hľadanie strateného času, Láska v čase cholery, Zločin a trest prípadne Čakanie na Godota. (smiech)

Aký je tvoj najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?

Film: Prelet nad kukučím hniezdom

Seriál: Lost

Kniha: Jostein Gaarder Sofiin svet

Pieseň: všetko od Mobyho

Čo ešte túžiš vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?

Budem vďačná, ak sa mi podarí uviesť do sveta aj svoje ďalšie literárne dielka.

Kde najďalej si bola a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú ťa ľudia tam žijúci naučili?

Osobne ma najviac fascinuje pohoda a pokoj, ktoré pozorujem najmä u obyvateľov južných prímorských krajín. Páči sa mi myšlienka, že sa niet kam ponáhľať, a že si treba vychutnávať život práve tu a teraz.

Čo z toho by si chcela preniesť na Slovensko? Podarilo sa už prípadne niečo?

Viem, že u nás na Slovensku by asi nebolo správne úplne prebrať model fungovania typický pre horúce prímorské krajiny, ale napriek tomu by sme sa mali vedieť zastaviť a nájsť si viac času na seba a svojich blízkych.

Čo je podľa teba najväčší a najpozoruhodnejší počin, ktorý sa za ostatný rok vo svete podaril?

Počin, ktorý ja považujem za najpozoruhodnejší vo svete, sa na moju veľkú ľútosť ešte nepodaril.

Veríš v budúci život? Kde by si si predstavovala ten svoj?

Áno, verím, ale myslím si, že bude mať úplne inú formu než tento náš pozemský a to, ako vyzerá, je ďaleko za hranicou našej predstavivosti.

Cítila si už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo? Čo si urobila, aby si to zahnala?

Asi som šťastný človek, ale zatiaľ som nejakú výraznú beznádej a zúfalstvo nikdy nepocítila. No ak by k tomu došlo, pravdepodobne by som čerpala energiu na ich prekonanie u svojich najbližších.

Ktorá veta ťa najviac vystihuje?

Píšem, teda som. (úsmev)

Aké je tvoje motto a prečo?

„Človek nie je súhrnom toho, čo má, ale súhrnom všetkého toho, čo ešte nemá, čo ešte môže dosiahnuť.“

Táto myšlienka J.P.Sartra je pre mňa zaujímavá v tom, že podľa nej je človek to, čo zo seba urobí a každý z nás je len a len svojím projektom, možnosťou a nie osobou s nemennými vlastnosťami.

Dokázala by si prežiť mesiac v pustatine? Aké by to pre teba bolo?

Obávam sa, že nie. Nikdy som nepatrila medzi dobrodružné povahy. Priznávam, že v tomto smere som trochu rozmaznaná a na svoje prežitie potrebujem určitý komfort.

Ktorý z tvojich nápadov si praješ, aby iní ukradli a zrealizovali?

Bohužiaľ, nemám žiadny originálny a ukradnutiahodný nápad, ale veľmi si želám, aby šikovní autori, ktorí túžia po vydaní knihy, mohli tento svoj sen naplniť. Veď dobrých kníh nie je nikdy dosť.

Ktorú časť svojho majetku by si teraz hneď zobrala a položila na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?

Kedysi sme mali veľmi veľa kníh, a tak sme ich nosili do antikvariátu. Ktovie, či by si ich dnes niekto zobral, keby som ich nechala len tak položené na námestí. (úsmev)

Čo ti na sebe najviac prekáža?

Asi prílišný perfekcionizmus, ktorý potom očakávam aj od druhých.

Čo z vynálezov ľudstva ťa najviac vystihuje?

No predsa kniha. (smiech)                                                                                                        (alb)

Vypočujte si, čo prezradila Inéz Melichová v rozhlasovej relácii Literárna čajovňa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *