Lekár Rastislav Zanovit reaguje na pôsobenie splnomocnenca vlády pre prešetrenie manažovania pandémie COVID-19 Petra Kotlára.
Lekár pripomenul aj to, čo nevníma a nepočuje. „V prvom rade musím povedať, že v celom tomto kontexte práce pána doktora Kotlára nikde nevnímam alebo nepočujem o tom, že boli lekári, ktorí prišli o svoj život a padli v boji s pandémiou. Medzi nimi bol môj kolega a priateľ MUDr. Rastislav Melek. Ostalo po ňom jedno dieťa a vdova. Chlap nemal ani 50 rokov. Čiže to, že tu bola nejaká infekcia, to je realita. To, že ľudia umierali vo väčšom rozsahu je takisto realita,“ povedal Rastislav Zanovit.
Štát musel urobiť kroky
Začal aj o téme vakcinácie, ktorú Peter Kotlár rieši. „Očkovanie začalo kedy začalo. Štát v takejto situácii musí zaujať nejaké stanovisko, ktoré sa aj zaujalo. Rozhodnutia boli tvorené skupinou ľudí, nie jednotlivcami. Čiže pravdepodobne tými najlepšími, ktorí v tom čase boli k dispozícii a tí rozhodovali, ako rozhodovali,“ povedal lekár s tým, že to, akým spôsobom sa Kotlár zahryzol do svojej úlohy je obdivuhodný. „Práca Petra Kotlára, energia a zápal, ktorý do toho vložil je obdivuhodná. Ale vo mne nevzbudzuje dôveru. Nakoľko podľa jeho životopisu ide o odborníka v odbore ortopédia. A nie virológia, ani epidemiológia, ani molekulárna biológia. Čiže veľmi ťažko sa mi je vyjadriť k jeho erudícii. Je to ako keby som ja ako všeobecný lekár po zhliadnutí pár videí na sociálnych sietíach začal robiť artroskopiu ramena,“ dodal Rastislav Zanovit.
Vo mne nevzbudzuje dôveru.
mRNA najprv proti rakovine
K téme vakcinácie lekár vytvoril aj metaforu, ktorú môžu pochopiť viacerí. „Poviem to trošku inak. Očkovanie je medicínsky nástroj, ktorý tu je už roky. A buď mu veríte, že to pomáha a má to zmysel, alebo mu neveríte. To dá sa povedať vo všeobecnosti o akomkoľvek medicínskom postupe. Čo sa týka samotných mRNA vakcín, opäť je veľmi ťažké sa k tomu vyjadrovať, lebo vzniklo okolo toho veľa fám,“ vyjadril Rastislav Zanovita zdôraznil, že jej vývoj bol najprv v oblasti zápasu proti rakovine. A doplnil, že sa zistilo počas vývoja, že niektoré nežiadúce účinky táto technológia mRNA má. „Táto technológia sa vyvíja hlavne na poli onkológie, kde je v určitej fáze klinického skúšania. Autority využili situáciu pandémie, že tento proces sa zjednodušil, zrýchlil a vakcína sa nasadila. Počas jazdy sa samozrejme zistilo, že v podstate aj vírus, aj vakcína má rovnaké vedľajšie účinky. Napríklad zvyšuje zrážanlivosť krvi,“ doplnil lekár.
Počas jazdy sa samozrejme zistilo, že v podstate aj vírus, aj vakcína má rovnaké vedľajšie účinky.
Jadrová elektráreň je užitočná
A vytvoril k tomu metaforu, ktorá má svoju logiku. „A ja to trošku otočím a prirovnám to k atómovej energii. Keď necháte obohatené plutónium vybuchnúť v bombe, zničí vám polku Európy, keď necháte to isté plutónium pracovať v atómovom reaktore, bude svietiť polka Európy. Spike proteín dokáže zabíjať. Ako atomová bomba,“ zdôraznil Rastislav Zanovit.
Spike proteín dokáže zabíjať. Ako atomová bomba.
No práve tu prichádza všeobecný lekár s touto poznámkou. „Ale ak ho dáte do vakcíny získavate efekt atomovej elektrárne. To je môj pohľad na vec ako všeobecného lekára. V kontexte slovenskej spoločnosti z dlhodobého hľadiska je vidieť nezáujem o vakcináciu. Československo a bývalé NDR boli krajiny s najvyššou zaočkovanosťou a najnižšou detskou úmrtnosťou v rámci Studenej vojny – súťaže medzi západom a východom. Od toho času sa záujem a celkovo preočkovanosť začala výrazne znižovať. A toto je možno ten moment, ktorý by som ja bral do úvahy, keby som bol v rámci toho rozhodovacieho procesu, že netlačiť ľudí do očkovania. A nechať tam väčšiu slobodu voľby,“ doplnil lekár s tým, že toto je jeho pohľad. „To je asi celé, čo by som k tomu povedal. A osobne pána Kotlára nepotrebujem počúvať,“ uzavrel lekár Rastislav Zanovit.
Michal Albert, foto ilustr. AI
