JURAJ JANOŠOVSKÝ: IMPERIALIZMUS „DEMOKRACIE“ KAPITALISTICKEJ FAZÓNY JE PRIAMOU CESTOU K ZÁNIKU ĽUDSTVA

Na čo sa v súvislosti so 17. novembrom 1989 najviac hnevá a čo sa z neho naučil? O výhodách, ale aj chybách socializmu sme sa rozprávali s Jurajom Janošovským, ktorý okrem iného povedal, že za pád socializmu si môže čiastočne aj vtedajšie vedenie strany: „A chápem neschopné vedenie strany, lebo sa nenaučili politické veci riešiť bez podpory z Moskvy. A keď nás v Moskve hodili cez palubu, nevedeli sami nič…“

Dnes je 17. november. Oslavujete, alebo smútite?
Hnevám sa. S pochopením… Mrzí ma, že socializmus stratil pred tridsiatimi rokmi podporu, tam, kde ju pred sedemdesiatimi rokmi našiel. Na „ulici“.
Chápem, že sa tak stalo podvodom. Ale úspech tohto podvodu umožnili vlastné chyby.
Lenin kedysi povedal: „Socializmus nedokáže poraziť nikto! Iba komunisti sami….“
Hnevám sa na seba, lebo človek nemôže nič, ak to najprv sám v sebe nedokáže.
A chápem neschopné vedenie strany, lebo sa nenaučili politické veci riešiť bez podpory z Moskvy. A keď nás v Moskve hodili cez palubu, nevedeli sami nič…
Chápem rozčarovanie verejnosti, unavené nepresvedčivou socialistickou propagandou a veriace západnej propagande.
Chápem, že sovietsky blok nemohol čeliť v nastupujúcej informačnej revolúcii Západu. Nemal kapitál nakradnutý po celom svete za päť storočí kolonializmu. Sovietsky blok tvoril jednu šestinu sveta a nemohol zbytku dlhodobo konkurovať.
Hnevám sa, že sa Gorbačov nechal zmanipulovať a verejnosť sa stala objektom kolosálnej manipulácie.
30 rokov od tzv. nežnej. Čo sme sa za toto obdobie naučili?
Nechodil som do škôlky, takže sa učím všetko podstatné za pochodu. Praktikum z kapitalizmu ma napríklad presvedčilo, že Marx a Lenin mali pravdu, pri popisovaní jeho beštiálnej podstaty. Kapitalizmus je inštitucionálna podpora zlého v ľuďoch a v spoločnosti…. Vidím novou optikou seba, spoločnosť v ktorej žijem. Niečo som si potvrdil, niečo revidoval a niečo objavil.
Uvoľnil som sa zo stereotypov „verejnej mienky“ a naučil som sa brodiť v marazme demagógie, poloprávd a lží. Nachádzať ostrovy „pozitívnej deviácie“.

Praktikum z kapitalizmu ma napríklad presvedčilo, že Marx a Lenin mali pravdu, pri popisovaní jeho beštiálnej podstaty. Kapitalizmus je inštitucionálna podpora zlého v ľuďoch a v spoločnosti….

Prečo boli pre tých, ktorí argumentujú o slobode, také dôležité banány?
Banány sú iba symbolom. Nie je dobrým vtipom, že keď „učia“ primáty žiadúcemu správaniu, vynucujú si experimentátori od opíc „vhodné správanie“ odmenou „banánom“.
Počul som aj argument, že vtedy sa stálo v radoch… Dnes sa stojí tiež. Počul som, že neboli potraviny, nebolo všetko. Dnes všetko je, ale chýbajú peniaze, aby si to človek mohol kúpiť.
Na banánoch často ilustrujem dubióznosť (iracionalitu) trhu. Je absurdné, že na Slovensku sú banány lacnejšie ako zemiaky. Ľudia si spokojne kupujú banány za 70 centov a zemiaky za euro. Nechcú vidieť, že cenu neurčuje ani rozum, ani voľný trh. Že banány sú lacné aj keď ich oberajú, chladia, chemicky ošetrujú vezú loďami tisícky kilometrov, balia, transportujú drahou kamiónovou prepravou. Že v cene banánov sú vyklčované tropické pralesy, monokultúrne plantáže, otrocká práca, enviromentálne ohrozenie, bábkové vlády vydržujúce prozápadné koncerny. Rastú zisky korporácií, obchodných reťazcov a bánk – z drahých zemiakov. Banány jesť môžete, ale zemiaky jesť musíte. Jeden český sociológ povedal, že november ´89 priniesol dostupnosť luxusu a zdražil základné existenčné potreby….

Rastú zisky korporácií, obchodných reťazcov a bánk – z drahých zemiakov.

Ľudia argumentujú podobne aj cestovaním, že dnes je sloboda. Ale čo z toho, keď na to nemajú peniaze?
V roku 1988 vycestovalo na „Západ“ 561 000 tisíc ľudí. V roku 1989 som bol na čele organizácie, v ktorej bolo vyše 400 000 mladých ľudí, skoro každý vysokoškolák sa na Západ dostal. Za socializmu V. Klaus, Dlouhý a ďalší študovali v Holandsku, boli na odborných stážach v USA. Iste politickí nepriatelia, ktorí si chodili pre materiál a peniaze k Schwarzenbergovi a Sorosovi nemali voľný karusel na hraniciach. A procedúra pri vycestovaní bola zdĺhavá a možno aj ponižujúca. Z časti preto, že bola oprávnená. A z časti preto, že byrokrati nerozumeli politickej práci. Uľahčovali si – anonymizovali – byrokratickými obštrukciami. Nepoznám jediného baníka, ktorý by chcel pred novembrom emigrovať. Myslím si, že na druhej strane väčšina intelektuálov túžila po Západe nie pre politické, ale pre konzumentské motívy.

Chceli by ste návrat socializmu?
Už v starom Grécku sa nedalo dvakrát vstúpiť do tej istej rieky… Túžim po spoločnosti, ktorá bude preferovať a vytvárať podmienky pre tvorivú prácu a plnohodnotný život. Myslím si, že prekážkou je rentiérsky záujem vlastníkov kapitálu. Dokonca si myslím, že sú v súčasnosti, so svojim apetitom po zisku najväčšou civilizačnou hrozbou. Zem neohrozujú miliardy chudákov s minimálnou spotrebou, ale luxusnou enviromentálne drahou spotrebou milionári a zlatá mládež…
Teda túžim po ľudovej demokracii, bez totality vlastníkov. Bez zastrašovania cenzúrou, politickou políciou, bez predajných médií, šíriacich politickú aj sexuálnu pornografiu. Túžim po svete vzdelaných a informovaných občanov, ktorých by v globálnom koncentráku nedržali mediálni a politickí kápovia v žolde bankárov a finančných špekulantov.

Túžim po spoločnosti, ktorá bude preferovať a vytvárať podmienky pre tvorivú prácu a plnohodnotný život.

Čo bolo na socializme podľa vás dobré a čo bolo zlé?
Dobré sa má samo chváliť. A bol by to dlhý výpočet – od demokratického, prístupného kvalitného školstva, zdravotnej starostlivosti blížiacej sa humanistickému ideálu, až po sociálnu bezpečnosť, od detí až po starobu….
Negatíva. Studená vojna nedovolia odstrániť vojenský socializmus, vynútený intervenciami Západu. Brutalita a genocída spojenej Európy pod vedením Hitlera vysvetľuje jeho nastolenie. Urazený Churchill, ktorého britskí voliči kopli do zadku a dali zelenú sociálnemu projektu Attlieho liberálov, s Trumanom, ktorého vystrašili úspechy komunistov vo voľbách v Grécku, vo Francúzsku a v Taliansku, nechali spustiť železnú oponu. Tá vojnový socializmus inštitucionalizovala. Lídri strán v socialistickom tábore si zvykli, páčilo sa im nahradiť ťažkú a náročnú politickú prácu administratívnym riadením. Nechýbala len ľudová demokracia, ale oklieštili aj vnútrostranícku demokraciu. Keby tá fungovala, myslím si, že by 1 400 000 členov strany-komunistov hravo porazilo niekoľko sto renegátov z Charty a izolovanej tajnej cirkvi na Slovensku. Zlé bolo odcudzenie, spôsobené netalentovanými, no ambicióznymi, vodcami strany a byrokratickí mechanizmus, ktorí vydržiavali a úkolovali.

Lídri strán v socialistickom tábore si zvykli, páčilo sa im nahradiť ťažkú a náročnú politickú prácu administratívnym riadením. Nechýbala len ľudová demokracia, ale oklieštili aj vnútrostranícku demokraciu.

Ako hodnotíte kapitalizmus? Ste za?
Pripadá mi to, akoby súťaž krásy vyhrala nalíčená stará dáma po plastickej rekonštrukcii, na úkor zdravej mladej krásavice, zmaľovanej opitým maskérom a ostrihanej vojenským holičom.
Prešibaná stará dáma má nebezpečný plán. Debilizáciu spoločnosti a informačnú exluzivitu pre svoju moc. Nikdy nedovolí odvysielať svoje ovisnuté prsia a pigmentové škvrny, do televízie pôjdu iba zábery strihov záhradnými nožnicami na hlave mladej konkurentky….
Ako hodnotíte fakt, že priepasti medzi ľuďmi sú väčšie, než boli pred 30. rokmi? Máme multimilionárov, ale aj veľké zástupy biednych.
Nečudujem sa, že mačka má štyri nohy a chvost, a že kadí kade chodí ! Nečudujem sa, že kapitalizmus je nespravodlivý, krutý a zlý. Osveta – pokus gaunerov presvedčiť, aby sa vzdali svojho luxusu je hlúpa ambícia. Mali by sme verejnosť iba informovať. Som si istí, že vzdelaní a informovaní ľudia by nezostali trvalo „zástupom biednych“. V tom zástupe ich drž nedostatok. Nedostatok pozitívnej vízie, nedostatok vzdelania a informácii o skutočnom stave veci. Podliehajú propagande, že to „tak musí byť“, a veria deviantnej argumentácií o božom poriadku a investičnej múdrosti kapitálu…

Túžite po návšteve krajín, kde vládne socializmus, napr. Kuby? Aby ste na vlastné oči mohli vidieť, ako to funguje či nefunguje a nehodnotili na základe novinových titulkov?
Bol som na 1.mája 1986 v Paríži, a keď som išiel v sprievode, započul som češtinu. Bol to emigrant z Prahy. Dvadsať rokov žil v Paríži. Vyženil bistro. Dvadsať rokov vstáva o 4-tej ráno, aby namazal a predal bagety zamestnancom, ponáhľajúcim sa do práce a je hore do polnoci, aby poslúžil hosťom. Dvadsať rokov nemal deň dovolenky! Áno, raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť… Je však ilúziou si myslieť, že socialistické pokusy ohrozované globálnymi embargami a intervenciami, rozvracané agentami CIA a Mossadu, majú byť inšpiratívnym a príťažlivým príkladom. Budúca revolúcia bude globálna, ale víťazi budú rozliční- kultúrne, národne, ideologicky, generačne. Túto heterogenitu si musí porevolučná civilizácia chrániť. Globálna civilizácia musí byť hybridná, rozmanitá, pestrá. Akurát musí nahradiť spoluprácou – mierovou súťažou, súčasnú konfrontáciu… Rozdiely by mali inšpirovať k pokroku, nie byť výzvou na ovládnutie a zničenie. Ak sa tak nestane, nebudú ľudia prvý druh, ktorý vyhynie. Imperializmus „demokracie“ kapitalistickej fazóny je priamou cestou k zániku ľudstva…

Rozdiely by mali inšpirovať k pokroku, nie byť výzvou na ovládnutie a zničenie.

Pôjdete dnes na námestie? Buď do Bratislavy oslavovať, alebo do Banskej Bystrice (na míting KSS) smútiť?
Polovica respondentov režimných prieskumov verejnej mienky, napriek podprahovým a mediálnym manipuláciám, podsúvaním odpovedí v otázkach bola skeptická k súčasnému režimu. Počuli ste v médiách jedno slovo reprezentantov týchto postojov? Majú menej priestoru, ako disent pred prevratom… Mám nechuť ísť robiť štafáž štábom televízii, ktoré nerešpektujú elementárnu pluralitu. Súčasná KSS pre mňa nereprezentuje princípy súdružského vzájomného vzťahu a demokratického politického života, nemá víziu a ani sa o ňu nesnaží. Čakať, že voliči budú chcieť „budovať kapitalizmus“ pod vedením KSS, je čakať, že varením docielime pevnejší ľad… Ale nechcem do nich kopať, už ju opúšťajú aj korunní princovia ako bol A. Bekhmatov, a nepáči sa mi kopať do, v prachu na zemi, ležiacich.

M. Albert, foto ilustračné pixnio.com