Je europoslancom, ktorý sa dokázal z nižších pozícií na kandidátnej listiny prekrúžkovať až do Európskeho parlamentu. Dnes ho napriek tomu už nevybrali na kandidátnu listinu OĽANO, preto sa zapojil do projektu novej strany Kresťanská únia. Za túto stranu kandiduje aj spolu s ďalšou známou tvárou – bývalou poslankyňou za KDH Annou Záborskou. Na otázky o niektorých aktuálnych problémoch EÚ nám odpovedal BRANISLAV ŠKRIPEK.
Pán Škripek, akú Európsku úniu chce vaša strana?
V globalizovanom, navzájom prepojenom svete je nutné, aby členské štáty Európskej únie dokázali spoločne reagovať na hospodárske výzvy či bezpečnostné hrozby. Kolektívny európsky projekt je preto nepostrádateľný. Považujeme však za dôležité, aby EÚ dodržiavala a neprekračovala platné európske zmluvy, ktoré vymedzujú jej kompetencie na základe už platných zmlúv a plne rešpektovala princípy subsidiarity a proporcionality.
Veríme, že základné hodnoty Kresťanskej únie sú potrebné nielen pre rozvoj Slovenska, ale aj celej EÚ. Cítime zodpovednosť za to, že sme súčasťou formovania Európy ako spoločenstva národov a štátov, ktoré si cení ľudský život, je solidárne a jeho cieľom je hľadanie spoločného dobra. Európa postavená na týchto hodnotách bude zárukou mieru, stability a prosperity pre budúce generácie.
V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 prichádzajú v čase, ktorý je výzvou pre Európu aj Slovensko. Hospodárska a migračná kríza odhalili hlboké rozdelenie medzi politickými stranami a národmi v rámci EÚ. Rozčarovanie z „tradičnej politiky“ spôsobilo presun podpory z dvoch „hlavných prúdov“ politických zoskupení a posilnenie extrémov naprieč celou EÚ. Sme svedkami toho, ako práca pre spoločné dobro ustupuje individuálnym a národným záujmom, bez ohľadu na dôsledky pre ostatných. Akoby sa zabudlo na pôvodnú víziu kresťanských zakladateľov a otcov európskeho projektu — na kresťanské dedičstvo Európy a zakladajúce princípy solidarity, subsidiarity a ľudskej dôstojnosti, ktoré z neho pramenia.
Kresťanská únia preto pristupuje k Európskej únii s konštruktívnou kritikou. Spoluprácou môžeme zabezpečiť pre občanov stabilitu, ekonomický rast, ale aj zdieľanie bohatstva národných kultúr. Veríme však, že ak sa má EÚ pohnúť vpred, musí zostať verná svojim koreňom. Sme presvedčení, že vo fungovaní EÚ je potrebné posilniť základné, kresťanstvom inšpirované hodnoty, ako je princíp subsidiarity, solidarity a rozmanitosti spolu s hodnotami slobody, zodpovedného správcovstva a ľudskej dôstojnosti. Len tak sa Európska únia môže stať skutočným spoločenstvom úzko spolupracujúcich a navzájom sa rešpektujúcich štátov.
Sme presvedčení, že vo fungovaní EÚ je potrebné posilniť základné, kresťanstvom inšpirované hodnoty, ako je princíp subsidiarity, solidarity a rozmanitosti spolu s hodnotami slobody, zodpovedného správcovstva a ľudskej dôstojnosti.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Budúcnosť európskej prosperity a bohatstva bude vo veľkej miere závislá od inovácií, kvalitného výskumu a vývoja nových technológií. Preto Kresťanská únia podporuje spoločné európske investície do týchto oblastí. Budeme však dohliadať na efektivitu a návratnosť týchto investícií, pretože ide o verejné prostriedky.
V súvislosti s budovaním dátovej ekonomiky bude Kresťanská únia dôsledne trvať na tom, že dáta generované pri digitálnych transakciách sú spoločným majetkom všetkých strán, ktoré sa na transakcii podieľali. Ďalšie použitie týchto dát, vrátane komerčného, musí byť vždy podmienené informovaným súhlasom všetkých zúčastnených strán.
V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Problémom nie je rozdelenie do frakcií, ale prepojenie s národným, teda pre nás so slovenským parlamentom. Za posledné volebné obdobie sme ako slovenskí europoslanci dostali možnosť prísť prezentovať svoju prácu iba j e d i n ý krát! Keď som sa pýtal svojich kolegov z Holandska, tí mi hovorili o tom, že každý jeden europoslanec úzko spolupracuje s jedným ministerstvom a pripravujú stanoviská a hlasovanie – ako odporúčanie pre holandských poslancov. Tí potom vedia ako hlasovať v záujme svojej krajiny. Tu treba povedať, že za posledné funkčné obdobie sme hlasovali 8000x, čo je skutočné obrovské množstvo rôznych tém a oblastí.
Za posledné volebné obdobie sme ako slovenskí europoslanci dostali možnosť prísť prezentovať svoju prácu iba j e d i n ý krát! Keď som sa pýtal svojich kolegov z Holandska, tí mi hovorili o tom, že každý jeden europoslanec úzko spolupracuje s jedným ministerstvom a pripravujú stanoviská a hlasovanie – ako odporúčanie pre holandských poslancov.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
EÚ je unikátny projekt. Vďaka nej je u nás mier, pokoj, spolupráca, obchod, študentské pobyty, neobmedzené cestovanie, Je otázka – aká je alternatíva? Kde chcú krajiny patriť? Náš svet sa globalizuje a štáty musia medzi sebou spolupracovať. Musím však zdôrazniť a viackrát som aj v EP o tom hovoril, že EÚ málo zreflektovala dôvody prečo chcú Briti odísť z EÚ. A v tom vidím problém. Vytvára sa tu silný tlak na vybudovanie nejakého super európskeho štátu. Myslím si, že tadiaľto cesta nevedie. Ak chceme mať silnú Európu, musia byť silné aj národné štáty.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
V čase vypuknutia migračnej krízy som poukazoval na to, že kvóty nie sú dobrým riešením a že treba riešiť problémy v krajinách, kde vznikajú. Preto som sa angažoval na Blízkom východe. Chcem i naďalej pomáhať, aby sa mohli utečenci prinavrátiť do svojich krajín, ktoré sú už bezpečné.
Pre klimatické zmeny a neobývateľnosť určitých častí Afriky, môžeme očakávať, že toto bude oblasť, z ktorej budú ľudia utekať. Preto by EÚ mala podať pomocnú ruku africkým štátom a pomôcť k budovaniu ich krajín tak, aby ich obyvatelia nemuseli hľadať lepší život v Európe. A toto bude výzva aj pre nasledujúce funkčné obdobie EP.
Veľa sa hovorí aj o čerpaní eurofondov. Sú podľa vás dnes čerpané efektívne? Ak nie, kde by ste navrhli ich využívanie?
Je to hlavne problém korupcie, ktorá sa na Slovensku rozmohla. Preto som v spolupráci s Veronikou Remišovou podal 5 podaní na najvyšší vyšetrovací orgán EÚ OLAF, kde sme upozorňovali na tento problém a žiadali prešetrenie. Eurofondy mali slúžiť na to, aby sa zmenšili rozdiely medzi “starými” krajinami a “novými” krajinami. Ale na Slovensku sa stal z toho výhodný biznis pre vládnu stranu. A to škodí nielen našej krajine, ale aj Európskej únii.
Kľúčové pre rozvoj našej krajiny je určite vzdelanie, preto by Slovensko malo prioritne žiadať o eurofondy do tejto oblasti. Lebo bez dobrého vzdelania budú vyrastať generácie mladých ľudí, ktorí sa nebudú vedieť uplatniť v živote a prispieť k budovaniu lepšieho Slovenska a aj Európy.
M. Albert,
foto: http://www.branislavskripek.sk/fotobanka-2/ a krestanskaunia.sk
V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi do Európskeho parlamentu sme oslovili všetky kandidujúce strany. Rozhovory s nimi prinášame v poradí, akom oni poslali odpovede. Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP. Týmto seriálom rozhovorov s kandidátmi chce aj magazín KĽÚČ OD… prispieť k vyššej účasti v eurovoľbách 25. mája.