Píše na facebookovú skupinu, vďaka ktorej vznikol priestor pre nádejných poetov a umelcov. Snaží sa pomáhať im, radiť a povzbudzovať ich. Stránka sa nazýva: Haiku, aforizmy a myšlienky – poézia a každé umenie na facebooku. IVAN MONTE CHRISTO, autor básní Kvetinky, nám prezradil niečo o jeho pohľade na život.
Čo je najkrajšia vec, ktorá sa vám v živote podarila?
Mám deti, troch chlapcov. To je pre mňa najkrajšie.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Najradšej píšem, to ma napĺňa a robí môj život krajším.
Kde pracujete?
Milujem svojho šéfa, som zamestnaný u seba.
Aký nápad, ktorý vzišiel z vašej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?
To bolo už dávno. Dal som zlepšovák a dostal som zato peňažnú odmenu.
Kto je podľa vás najtalentovanejší vo vašom okolí? O kom by sme mali písať?
Všetci máme na niečo talent. Preto sa nedá písať o všetkých.
Čo je vaším zmyslom života?
To je ťažká otázka. Asi vytvoriť niečo, čo by pretrvalo navždy.
Čo najsmiešnejšie vo svojom živote ste vyparatili?
Stále robím niečo smiešne.
Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žijete?
To by chcelo asi múdru odpoveď, no mňa napadlo len jedno. Ľudia by mali byť k sebe lepší a tolerantnejší.
Čo je podľa vás najdôležitejší vynález ľudstva?
Taký nie je. Bude až vymyslia liek proti rakovine.
Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší? A aký názov by ste si najviac priali?
Nenávidený aj milovaný.
Aký je váš najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?
Zhrniem to. Mám rád všetko, umenie aj piesne, keď je to pekné. Aj ľudí, ktorí píšu knihy, keď sú múdri a zároveň ľudskí.
Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?
Chcel by som vydať 3000 stránkovú knihu poézie. Toľko mám zhruba básní.
Kde najďalej ste boli a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú vás ľudia tam žijúci naučili?
Žil som istý čas v New Yorku. A čo som sa tam od ľudí naučil? Nuž to, že všetci ľudia na svete si majú byť rovní. A nikto na svete nevie všetko. To posledné ma tam naučil môj priateľ, ktorý bol Žid. Ale bol ľudskejší a rozumnejší, než ako sa tvárí mnoho iných —, že vedia a preto na nich nemá nikto.
Čo je podľa vás najväčší a najpozoruhodnejší počin, ktorý sa za ostatný rok vo svete podaril?
Ušiel som hrobárovi z lopaty a mám 3 knihy svojej poézie. Nepovažujem to za niečo extra, ale teší ma to.
Veríte v budúci život? Kde by ste si predstavovali ten svoj?
Neverím v budúci život, ale rád o tom čítam. Keď človek zomrie, je to vlastne oslobodenie od všetkého. Mám rád tento citát o smrti. – Ako dobre, že nepoznáme dátum svojej smrti. Určite by sme od strachu umreli skôr. BUTULESCU Valeriu.
Cítili ste už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo? Čo ste urobili, aby ste to zahnali?
Zúfalstvo som necítil, beznádej možno. Videl som raz jedného blázna. A vtedy som sa rozhodol, že ja sa nim nemienim stať.
Ktorá veta vás najviac vystihuje?
Žime pre život a v láske.
Aké je vaše motto a prečo?
Never ani vlastnému tieňu. Pretože veľa ľudí sa tvári, že sú čestní a láskaví, bohužiaľ, nie je to pravda. Česť výnimkám.— Lebo ešte treba svetu trošku dobra, a nikdy zlého už viacej v láske nebude. A my si určite nájdeme na zemi svoj šťastný domov. Začneme žiť život večne živých, budeme navždy zapísaní v zvitkoch života. Dobrí, tí budú vlastniť v svojom srdci všetko a nájdu svoj chrám pokoja.
(To je z kúsok z mojej básne)
Dokázali by ste prežiť mesiac v pustatine? Aké by to pre vás bolo?
Vraví sa, že kto prežije jeden deň v New Yorku, ten prežije aj v džungli. Tak by som určite prežil.
Ktorý z vašich nápadov si prajete, aby iní ukradli a zrealizovali? Mal som nápad, hoci mi ho neukradli, už ho zrealizovali.
Chcel som spojiť obraz, slovo aj zvuk v jeden celok. Moje terajšie básne sú vlastne zvuko-básne. A chcel som ich vylepšiť v galériách tvorbou hologramov. Ale už to tam začalo bežať. Takže nič.
Ktorú časť svojho majetku by ste teraz hneď zobrali a položili na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?
Nemám majetok, niekedy som bol milionár, dnes som obyčajný človek a to mi stačí. Taktiež o sebe nikdy nevravím, že som básnik. Ja som iba autor básní Kvetinky. Preto by som im daroval svoje básne. Možno by si v nich našli to svoje, po čom túžia.
Čo vám na sebe najviac prekáža?
Lenivosť. Sú veci, ktoré by som mal urobiť, ale ich nerobím. Miesto toho stále píšem. Mal by som to zmeniť.
(alb)
Osobná stránka Ivana Monte Christa: https://www.facebook.com/flowerpoems/