Odpoveď na prvú otázku je viac-menej jasná. Výsledky ľudí a aj štatistiky totiž dokazujú, že nie. Nie je to len klišé, ktoré sa často spomína. Áno, nájde sa aj pár šťastlivcov, ktorí sa dostanú v splnení snov vysoko, ale… Výnimka skôr potvrdzuje pravidlo. Áno, na Slovensku sa často hovorí o tom, že systém vzdelávania nefunguje. Je zlý, neflexibilný, neaktívny, nie je nastavený v prospech pracovného trhu… Učíme sa zbytočnosti. Áno, často sa vo vzdelávacom systéme o nás „otrie“ niečo, čo jednak o pár dní zabudneme, kvôli núteniu k memorovaniu, a navyše, sa nám nikde nezíde. Namiesto toho, aby sa každý študent zameral na oblasti, v ktorých má talent.
Občas sa zvykneme zamyslieť nad tým, aké by to bolo, ak by sme mohli svoj život prežiť ešte raz. Pre štúdium čoho by sme sa rozhodli, ak by bola šanca na reparát? Boli by to informačné technológie, o ktorých sa často hovorí ako o trendových a uplatnenia hodných, alebo manažment, ktorý tiež určite má budúcnosť? V malej ankete na facebooku sa niektorí vyjadrili, čo by študovali, ak by svoj život mohli prežiť ešte raz.
Študoval by povaľačstvo
Pre Beu Hricovú by to bolo splnenie učiteľského sna. „Chcela som pracovať s malými deťmi. Nevyšlo to, a tak, keby som mala šancu znovu sa narodiť, asi by som si vybrala toto povolanie. Terajšie zdravotnícke vzdelanie sa so mnou nejak nestotožňuje.“ Michal Ludvík sa na celú vec pozerá netradične, možno položartovne, ale, žiaľ, takto demotivačne je nastavený aj vzdelávací systém, resp. prechod vzdelaného človeka do praxe, a tak, ani sa mu niet čo čudovať. Koľko doktorov pracuje za pásmi v automobilkách? A načo im je k tomu doktorská akademicko-vedecká hodnosť PhD.? „Povaľača by som išiel študovať, lebo život povaľača je najviac,“ povedalLudvík. Katarína Schmidtová v tom má jasno, zvolila by si archeológiu. Dokonca bez platových podmienok. „Vždy som bola nesmierne zvedavá. A je mi jedno, aký plat by som dostávala.“ Pre umenie by sa rozhodla Andrea Andrášová: „Stále kresba a maľba,“ prezradila. Pred možnosťou vyštudovať schopnosti manažovať by neutekala Tara. No má jednu podmienku: „Marketing a management, ale nie tu na Slovensku.“ Henrieta Rojková by si zvolila dejiny umenia. „Mala som možnosť študovať výtvarné umenie, avšak v tom veku som sa rozhodla pre šport. Kto by povedal, že o 20 rokov neskôr sa tomu budem venovať intenzívnejšie a mať to šťastie spolupracovať a jednotiť výtvarníkov. Avšak to vzdelanie mi tam chýba.“ Mária Hospodárová má blízko k Egyptu. Študovala by preto egyptológiu. „Milujem staroveký Egypt – ľudia žijúci v dokonalom súlade s prírodou. Myslím, že by bolo načase zobrať si z nich príklad.“Peter Marák by študoval umeleckú maľbu a programovanie. „Odmalička som viac-menej umelecký typ. Na strednej som objavil v sebe programátora. Preto tieto dve veci by som študoval.“ Danka Pozgayová prezradila: „Ja by som chcela byť sestričkou v nemocnici.“
Nechceli by zmenu
Elena Ľuptáková je presvedčená, že„štúdium, a to akékoľvek, je dôležité v určitom období nášho života“. Preto by nemenila nič na tom, čo dosiahla. „Študovala som gastro. Dosiahla som v ňom to, čo som chcela a viac sa nedalo. Tak pracujem úplne v inom odvetví. Ale vždy je to o vzdelávaní. Baví ma to stále si otvoriť nový obzor,“ je presvedčenáĽuptáková a pridáva sa k nej Gabriela Krištofová, ktorá by tiež nemenila. „S istotou môžem povedať, že by som sa rozhodla študovať to isté, čo som študovala. Obchodnú akadémiu, len by som do toho dala oveľa viac. Viac sa tomu venovala a snažila sa pamätať si viac. Som zo školy von len rok, a už teraz som si vedomá svojich najväčších medzier z čias školských.“ (alb)