Kategórie

MUSÍME ÍSŤ NA HAMŠÍKA, HOCI BY SME RADŠEJ NA HAVLA? PUSŤME DO SVOJICH ŽIVOTOV OBSAH. ABY HO FORMA NEVYTLÁČALA NA PERIFÉRIU BYTIA

Žijeme v množstve obáv, floskúl, stereotypov, nálepiek, divadelných póz. A dávame prednosť forme pred obsahom. Novoročný príhovor šéfredaktora.

Bojíme sa o to, čo bude s našou budúcnosťou. Preto sme radšej ticho. Veď čo ak náhodou povieme niečo, čo nás môže diskvalifikovať? Čo ak sa pre našu slobodu znepáčime šéfovi? A tak sme radšej ticho. V zdanlivej slobode tak hru na slobodu.

Napriek žitia slobody sme len hercami v divadle slobody. Meníme reálne riešenia za tie zdanlivé. Opierame sa o to, čo chce väčšina, neuvedomujúc si, tú známu otázku: skočíš do studne, keď všetci skočia?

Nazdávame sa, že väčšina znamená pravdu. Neuvedomujeme si pritom zbrane dnešných manipulátorov. Oni svojimi prostriedkami vedia vytvoriť väčšinu. Veď opakovaná lož, ako sa hovorí, sa stáva pravdou.
A tak nekráčame, len tak preskakujeme. Nežijeme, len tak prežívame. Nazdávame sa, že len ak budeme konformný k nastoleným trendom, budeme in. A tak si umelo dávame na hlavu pomyselné číro, hoci sa nám nepáči. Stávame sa pankáčmi, hoci chceme dnes už nemoderný strih na Havla.

Televízia dnes určuje trendy. Kúpime si to, čo vidíme stokrát v reklame. Hoci si to nepriznáme a povieme, že sme voči nej odolní. No nie sme.

Volíme toho, kto má najviac bilbordov. Vyberáme si formu namiesto obsahu. A náš naučený povrchný nadhľad, ktorý nám dômyselnou prácou manipulovania vštepili, hýbateľom sveta vyhovuje. Oni tlieskajú, radujú sa.

Vyberáme si formu namiesto obsahu.

Naučili sme sa nerevoltovať. Ideme radšej po vybehaných koľajach systému. Lebo ak z nich vybočíme, už sme hneď považovaní za extrém. Namiesto toho, aby sme sa kriticky pýtali, či náhodou tie koľaje nie sú postavené nakrivo a vykoľajenie nám umožňuje oveľa bezpečnejšiu a cieľavedomejšiu jazdu.

Celkovo na ciele sme zabudli. Hovoria nám, že cesta je dôležitejšia ako cieľ. V svojej podstate je to pravda. Treba žiť. S tým sa dá len stotožniť. Otázne je, či zadávatelia straty pohľadu na cieľ chcú, aby sme žili skutočne, a nielen zdanlivo. Áno, dotýkam sa aj konzumu. Stal sa dôležitým ekonomickou hodnotou, lebo bezpochybne plní príkazy dnešného bôžika, ktorým je zisk za každú cenu. Ale vieme, že nie všetky veci v živote sú ziskové. Napríklad láska nikdy nebude zisková pohľadom, akým sa pozerá ekonomika. Láska je a vždy bude zisková iným druhom zisku. A na piedestále dňa je teda aj otázka, či by sme nemali vpustiť do života aj iné významy slova zisk.

George Orwell vo svojom nadčasovom a vešteckom diele 1984 predpovedal, že slová budú strácať významy. Bude dochádzať k univerbizácii, ktorá bude víťaziť nad multiverbizáciou. Slová budú zanikať, aby sa tak obmedzovala naša schopnosť premýšľať.

A je dôležité napriek tomu o týchto skutočnostiach začať premýšľať, aj napriek tomu, že už sme vyššie spomenutými vplyvmi obmedzení.

Nebojme sa byť iní. Byť iní predsa automaticky neznamená byť nenormálni, alebo extrémni.

Do roku 2019 nám všetkým želám, aby pri našich rozhodovaniach obsah bol dôležitejší ako forma. Aby sme prehodnotili slovo zisk, resp. pripustili jeho ďalšie významové odtiene. Aby sme nechceli byť uniformní, lebo systém to tak chce. Aby sme sa nebáli vykoľajiť, keď vidíme, že pomyselná trať ide nesprávnym smerom, alebo je nebezpečná. Nebuďme strnulí. Nezostaňme paralyzovane stáť len preto, že to potrebuje systém. Nebojme sa byť iní. Byť iní predsa automaticky neznamená byť nenormálni, alebo extrémni. Nedajme sa ovládať konzumom. Najdôležitejšie nielen v roku 2019 nemôže byť predsa to, aby bezbreho rástol niekoho zisk vďaka nášmu konzumu. Vďaka neustálemu vysvetľovaniu, že musíme bezbreho míňať, aby rástla ekonomika. Nič nemôže rásť večne. Poznáme príbeh o Babylonskej veží. Apropo jazyk, ktorý súvisí s Babylonskou vežou. Nenechajme si ho vziať. Nedovoľme, aby zanikali slovenské slová, nedovoľme, aby umierali naše mäkčene, vokáne a podobne, len preto, že sme leniví ich vyslovovať, alebo sa nám ich užívanie zdá nemoderné. Alebo len preto, že druhí povedali. Do roku 2019 si želám pre nás všetkých, aby sme našli sami seba, aby sme sa zbavili nálepiek, stereotypov, uniforiem, uniformných predstáv, aby sme zo svojho života vypustili potrebu nálepkovať a všetko merať ziskom. Prajem si, aby sme začali viacej počúvať svoje srdcia, prírodu okolo, ľudí, ktorí sú bezbranní a je im veľmi ubližované, ale nevidíme to preto, lebo sa potrebujeme pozerať na najnovší krvák z hollywoodskej produkcie. Viacej myslíme na krvácajúceho herca vo filme, ako na bezdomovca, ktorý mrzne na ulici. Zahoďme stereotyp, že bezdomovec si za to musí môcť sám a že všetci pijú a nechcú robiť. Začnime premýšľať bez nadvlády nálepiek, ktorými je náš mozog celý zaplátaný. Alebo to tak niekto chce, aby sme rozmýšľali menej?

Aby sme sa nebáli vykoľajiť, keď vidíme, že pomyselná trať ide nesprávnym smerom, alebo je nebezpečná. Nebuďme strnulí.

Povstaňme v roku 2019 proti stádovitosti, zahubme potrebu byť za každú cenu unisono a uniformne rovnaký ako trend. Aj zo slova Trend sa stal veľký bôžik. Nedovoľme, aby nás ovládal. Nielen v roku 2019. Bude to dôležitý rok. Prajem nám všetkým, aby sa nám podarilo vyhrať nad modernými démonmi. A tými démonmi sa niekedy stávame sami sebe. V tom prípade povstaňme aj proti vlastnej obmedzenosti bôžikov démonov, ktorí nás nainfikovali. Dostali sa k nám pod maskou normálnosti a slušnosti. Pusťme do svojich životov, nielen v roku 2019 obsah. Aby ho už forma nevytláčala na perifériu nášho bytia.

Šťastný nový rok za redakciu magazínu a televízie KĽÚČ OD…praje
Mišo Albert

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *