V netradičnom rozhovore pre KĽÚČ OD… sa nám predstavil aj spisovateľ a bývalý poslanec parlamentu za KDH Jozef Mikloško. Napríklad si vyčíta, že na podujatia chodieva neskoro.
Čo je najkrajšia vec, ktorá sa vám v živote podarila?
Vybudovanie vlastnej rodiny: 53 ročné manželstvo, 5 detí, 13 vnukov a 3 pravnukov. Sme päť generačná rodina, svokra má za 2 mesiace 100 rokov.
Čo najradšej robíte vo voľnom čase?
V dôchodku je všetko môj čas voľný. Rád som sám, keď čakám na myšlienku, rád sa hrám s deťmi a vymýšľam hry, v ktorých by som mohol vyhrať, rád hrám futbal a stolný tenis.
Kde pracujete?
Pracoval som 64 rokov, od r. 2005 som v dôchodku. Výnimkou boli r. 2012-16, keď som po 20 rokoch znova prekrúžkoval do parlamentu. Vystúpil som tam 615 krát.
Aký nápad, ktorý vzišiel z vašej hlavy, sa podarilo úspešne zrealizovať?
Každoročné Kalvárske olympijské hry. Počas 27 rokov vo vede to boli nové numerické algoritmy. Počas 27 rokov v politike a literatúre sa niektoré nápady tiež podarilo zrealizovať.
Kto je podľa vás najtalentovanejší vo vašom okolí?
Slovensko má veľa talentov, jeho bohatstvo je v ľuďoch. K talentu patrí aj schopnosť sa presadiť, k tomu treba výdrž, tvrdú prácu a dobré zdravie. Syn Jogo je manažerský talent, neviem po kom?
O kom by sme mali písať?
O šikovných a iniciatívnych ľuďoch, na ktorých často zabúdame. Neraz, ako kométy preleteli okolo a zhoreli v chladnom vesmíre. Nemáme radi úspešných ľudí, závidíme a neprajeme im.
Čo je vaším zmyslom života?
Ten z katechizmu: Boha poznať, milovať a tak do neba prísť. Milovať blížneho, ako seba samého. Modliť sa a pracovať. Byť radostný a optimistický. Všetko úlohy na celý život.
Čo najsmiešnejšie vo svojom živote ste vyparatili?
Dobrodružstvá z dlhej cesty na bicykloch na Počúvadlo, lebo Laco Učnay tvrdil, že po Štampoch bude rovina. Aj na smrteľnej posteli sa budem z toho rehotať.
Aká je ústredná myšlienka, ktorou momentálne žijete?
Prežiť čestne a s plným nasadením prítomný okamih. Znie to nadnesene, ale je to pravda: „Hľadajte kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa vám pridá.“
Čo je podľa vás najdôležitejší vynález ľudstva?
Počítač s miliónmi tranzistorov na čipe a internet, ktorý spája ľudí celého sveta.
Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by bol momentálne najvýstižnejší?
Autobiografických kníh som už napísal osem, tá najlepšia sa bude volať „Ako sme boli starí“. Kto sa na nej nezasmeje, je suchár.
A aký názov by ste si najviac priali?
Strieborná ruža, Zlatú už napísal Konštantín Paustovskij. Takto sa mala volať moja ôsma kniha, ale vydavateľovi sa názov nepozdával, lebo čitatelia by si mysleli, že som záhradník.
Aký je váš najobľúbenejší film, seriál, kniha, pieseň?
Film: Jesus Christ Superstar. Taliansky sériál: Zázraky – polostrov pokladov (RAIUNO). Kniha: K. Paustovskij: Zlatá ruža. Pieseň: Za tú horu, za vysokú, mám frajerku čiernookú.
Čo ešte túžite vo svojom živote zažiť, alebo dokázať?
Udržať si jasnú myseľ, dobré nápady a výdrž ich uskutočniť. Stále stretávať a debatovať so zaujímavými ľuďmi. Rád by som bol stále dobrý futbalista, spisovateľ aj pradedko.
Kde najďalej ste boli a čo je najdôležitejšia myšlienka, ktorú vás ľudia tam žijúci naučili?
V Japonsku, ako dvojka s prezidentom Havlom. Byť skromným, pracovitým, čestným, pohostinným, tvorivým a, zodpovedným za vlastný osud.
.
Čo je podľa vás najväčší a najpozoruhodnejší počin, ktorý sa za ostatný rok vo svete podaril?
V storočnici fatimských udalostí napriek harašeniu zbraní a želaniu niektorých jastrabov, nevypukla ničivá a nezmyselná vojna.
Veríte v budúci život?
Neverím, viem, že je a bude tam super. Budeme mať na všetko čas, všetko sa dozvieme, s každým budeme môcť paralelne komunikovať.
Kde by ste si predstavovali ten svoj?
V nebi, s čo najviac ľuďmi, podľa možností so všetkými.
Cítili ste už vo svojom živote beznádej a zúfalstvo?
Necítil. Vedel som, že za mrakmi, je vždy slnko. 760 dní tvrdej vojny nebola prechádzka ružovým sadom, ale pre budúci život sa aj táto skúsenosť zišla.
Čo ste urobili, aby ste to zahnali?
V trudných myšlienkach ma teší vedomie, že Boh nás má rád, chce nám len dobre, bez jeho vedomia sa nám ani vlas neskriví, že sme tu iba na krátku skúšku.
Ktorá veta vás najviac vystihuje?
Buď radostný a veselý. Čo nemôžeš zmeniť, ber s humorom, neofrfli, čo musíš urobiť. Teš sa slobode a vedomiu, že si môžeš svoj život zariadiť podľa svojho.
Aké je vaše motto a prečo?
Veci a činy, ak nie sú napísané, zahalí tma a padnú do hrobu zabudnutia, avšak napísané, akoby znova ožili (Ivan Bunin).
Dokázali by ste prežiť mesiac v pustatine?
Áno, s radosťou. Vzhľadom na svoju závislosť vzal by som si tužku, papier, počítač a pripojenie na WIFI. Potrebné by boli aj stále dodávky najmä klasickej hudby.
Aké by to pre vás bolo?
Bola by to šanca, ktorá sa nevracia. Nerušene sa zamyslieť, zhodnotiť stále dlhšiu minulosť a pripraviť sa na stále kratšiu budúcnosť.
Ktorý z vašich nápadov si prajete, aby iní ukradli a zrealizovali?
Byť stále veselý, pracovitý, skromný, zvedavý a aj trpezlivý.
Ktorú časť svojho majetku by ste teraz hneď zobrali a položili na námestie s priloženým odkazom – berte si, nech to poslúži vám, ja mám toho dosť?
Veľa toho nemáme, sadrokartónový dom sa tam presunúť nedá. Človek sa snaží dávať tak, aby jedna ruka nevedela, čo robí druhá. Keď umriem, všetko bude na „námestí“, najmä pre 27 členov blízkej rodiny.
Čo vám na sebe najviac prekáža?
Neviem povedať nie, stále naháňam veľa zajacov. Mám neporiadok vo veciach, neskoro prichádzam na podujatia. Prekvapuje ma, že život rýchlo uletel, ale viem, že Boh je Grant.
(alb), foto archív J. M.