KĽÚČ OD Dany Janebovej: Raz všetka skrývaná pravda vyjde na povrch, už sa to pomaly deje, len ľudia musia otvoriť srdcia, oči a uši

Pracuje v Základnej umeleckej škole v Šali, kde vyučuje tanečný odbor a akordeón. Verí v pochopenie ľudstva, jedného dňa, že všetci sú jedno, že nepotrebujeme žiadnych kráľov, vodcov, a ani náboženstvá. KĽÚČ OD… „vyspovedal“ spisovateľku DANU JANEBOVÚ.

Tak tu musím rozmýšľať, čo by som vybrala, lebo za celý život sa toho nazbiera dosť. Asi jednoznačne musím povedať, že vydanie mojich piatich zbierok poézie. Trvalo to teda dlho, kým som sa  k tomu dopracovala, ale napĺňa ma to dobrým pocitom, že moje básne neskončili v koši.

Veľa toho času akosi nemám a zdá sa mi, že čím ďalej je ho menej a menej. No asi mám dve možnosti: upratovanie a sedenie za počítačom.

Pracujem v Základnej umeleckej škole v Šali, kde vyučujem tanečný odbor a akordeón. Vyštudovala som ale iné a to slovenský jazyk a hudobnú výchovu na PF v Nitre. So svojím zamestnaním som spokojná, nemenila by som a robím ho veľmi rada. Najkrajšou odmenou je pre mňa, keď príde ten malý človiečik ku mne a povie, že ma má veľmi rada. A pridá aj objatie. Vtedy ostanem stáť v nemom úžase. No nie sú to len maličké detičky, ale aj pubertálne ratolesti, s ktorými si užívam celý život ich nálady,  „trable“ , ale aj úspechy. Práca s deťmi ma uspokojuje, tým viac, že svoje vnúčatá mám 100, 200 km ďaleko.

Prišla 15-ka na hodinu a hovorí: pani učiteľka , ja vás mám veľmi rada. Hovorím jej: aj ja teba. Na to ona: ale ja vás mám viac…a to je tá najkrajšia odmena za prácu, i keď aj tá finančná je dôležitá – hlavne na prežitie…

V mojom okolí sa nachádza veľa talentovaných ľudí, pretože moje pracovisko je vlastne tou liahňou, kde púšťame nádejné talenty do sveta. Šaľa je liahňou hlavne speváckych talentov, z ktorých mnohí spievajú aj za hranicami svojej vlasti. Posledným známym talentom je Peter Šrámek. Budeme ešte o ňom veľa počuť.

To je dosť ťažká otázka, veľa ľudí o tom ani nerozmýšľa. Ale odpoviem tak trochu filozoficky: zmyslom života je ŽIŤ. Žiť tu a teraz. Do života prichádza veľa situácií, ktoré človek musí uskutočniť, zažiť, prijať, poučiť sa, a jednoducho  ísť ďalej. Škola ŽIVOTA sa jednoducho nikdy nekončí, je to na celý ŽIVOT. Aj dnes sa učím prijímať nové poznatky a možno aj nové pocity. Poznatky nie sú až tak nevyhnutné k prežitiu tu na Zemi. Dospela som k poznaniu, že nevyhnutné je pochopenie, prečo sme tu a čo tu musíme vykonať, aby sme odišli z tohto iluzórneho sveta do nášho skutočného sveta, kde existuje naše vedomie na báze nesmrteľnosti. Hmotné statky teda nemajú až taký význam, a predsa sa ľudia za nimi ženú a kvôli nim pustošia všetko – krajiny, moria, vzduch a aj ľudstvo ako také. Ľudia raz pochopia, že všetci jedno sú, že musíme žiť v mieri, porozumení a hlavne v bezpodmienečnej LÁSKE. Že sme si všetci rovní, nepotrebujeme žiadnych kráľov, vodcov, a ani náboženstvá, ktoré nás majú držať v poslušnosti a nepotrebujeme sa klaňať žiadnym modlám a nikomu ruky bozkávať. Keďže sme boli stvorení na obraz Boha, ako sa to hovorí, ľudia musia pochopiť správne ten odkaz a uvedomiť si to úžasné poznanie, že oni sami sú BOHMI, stvoriteľmi, ale musia tvoriť len veci a činy ku prospechu celého ľudstva a celého vesmíru. A tak to je. Treba to len prijať a pochopiť. Byť v súlade so stvoriteľom a stvorením. Ak to ľudstvo dokáže, tak potom tu naozaj bude ten vytúžený RAJ na Zemi. A toto je aj ústredná myšlienka, ktorou teraz žijem a ktorou sa zaoberám vo svojich myšlienkach takmer denne. Denne sa snažím meditovať, dostávať sa do zmenenej formy vedomia, pretože meditáciou sa človek vie naladiť na vyššie vibrácie vyšších svetov, tam kde je mier, láska, dostatok. Všetkým, ktorí nechcú ostať vo vibráciách násilia, vojen, zla a temnoty toto doporučujem. My všetci môžeme zmeniť tento svet, ktorý sa nám nepáči, svojimi myšlienkami, svojimi pozitívnymi činmi, v prospech celého ľudstva. Preto sme sa tu aj narodili, do týchto ťažkých časov prechodu, bolo to naše rozhodnutie. Raz všetka skrývaná pravda vyjde na povrch, už sa to pomaly deje, len ľudia musia otvoriť srdcia, oči a uši.

Asi je ním voľná energia. Prišiel s ním už Nikola Tesla, ale keďže sa to nehodilo do plánov otrokárov ľudstva, tento vynález leží doteraz v zásuvkách mocných tohto sveta. Voľná energia dá celému ľudstvu neskutočné možnosti rastu a hlavne čistú planétu, bez zamorenia vzduchu chemickým odpadom. Teraz sa veľmi propagujú elektromobily. Znamená to, že naši politici si hovkajú v tom, že dotiahli na Slovensko automobilový priemysel, ktorý už nikto na západe nechce, lebo vedia, že vývoj ide ďalej. Svet sa zahltí v blízkej budúcnosti elektromobilmi, niekto zasa na tom zarobí, ale prečo nedať ľudstvu hneď to najlepšie čo je, a to je voľná energia, ktorá je všade okolo. Verím, že ľudstvo nájde páky, aby sa raz oslobodilo od hyen, ktoré hrabú len a len pre seba.

Ak raz o vás bude napísaná kniha, aký názov by mala mať? Nemyslím si, že som až taká dôležitá, ale ak by sa to malo stať, tak asi by mala mať názov:  Vibrácie môjho života. Keďže všetko sú len vibrácie energie, ktorá je všade, aj my sme tou vibráciou v tejto hmotnej podobe. A všetky naše myšlienky a aj pocity sú len vibráciou našej podstaty. Všetko, čo prežijeme a precítime naše vedomie chcelo prežiť a precítiť, to je to poznanie zo stromu Života. To je ten dar spojený ešte aj so slobodnou vôľou, ktorú sme dostali, aby sme konali len sami za seba. Bohužiaľ slobodná vôľa nám ako ľudstvu bola zablokovaná na tisíce rokov. Hádam zanedlho spadne tá opona a ľudstvo sa oslobodí z otroctva.

Seriály zásadne nepozerám, filmy sporadicky. Knihy čítam hlavne tie, kde sa dozvedám niečo o vývoji ľudstva a jeho podstaty, knihy o zdraví a hlavne knihy plné poézie. Mám pocit, že ten, kto píše poéziu, dostáva sa to takého zmeneného stavu vedomia, keď text pretečie cez pravú podstatu duše, ktorá je čistá, ničím pozemským nezaťažená. Ale nie každý poetický text je možné dnes považovať za poéziu. No myslím si, že každý má dnes tú možnosť písať, vyvíjať sa, učiť sa a prezentovať svoju tvorbu. Aj tak nakoniec sa pretriedi zrno od pliev a to, čo má zostať- zostane, a čo nemá, zapadne prachom dní.

Rozmýšľam, no asi si už veľké ciele nekladiem. Ešte vydať knihu, dve, niečo ešte napísať, žiť v zdraví, v dostatku a láske. Zažiť prechod Zeme a ľudstva do lepších časov, kde každý bude mať dostatok a bude vysielať lásku svojim blížnym. Kde nebudú vojny, násilie a strach.

Viera v budúci život….áno,  je vo mne. Keďže vieme, že energia je večná, a aj naše vedomie je teda večné, očakávam, že sa mi ešte podarí narodiť sa do nového tela (keď si teda vystojím ten veľký rad predo mnou) a uvidím, ako sa svet na Zemi, v hmotnej rovine, dostal dopredu a čo nového sa budem musieť naučiť a pochopiť.  Teším sa na nové, krásne telo, a nové zážitky v ňom. Človek sa nikdy nerodí na tie isté miesta. Verím, že keď sa po ďalší raz narodím, bude na celej Zemi krásne a mier, takže mi bude jedno, kde bude miesto môjho ďalšieho zrodenia a učenia.

Beznádej a zúfalstvo… niet asi človeka na Zemi, ktorý by aspoň raz v živote neprecítil beznádej a zúfalstvo. V týchto ťažkých časoch, dnes, je asi veľmi veľa ľudí, ktorí s beznádejou a zúfalstvom bojujú. Človek sa ale nenarodil preto, aby bojoval s beznádejou a zúfalstvom, aj keď je to v určitom momente aj škola života. Dostali sme (teda vystáli sme si dlhý rad v čakaní na život) život – dar – a prináleží nám, aby sme sa ho naučili prežiť s odvahou, k našej spokojnosti, aby sme nemuseli tie isté úlohy riešiť donekonečna, aby sme žili v radosti, tvorivosti, v láske. Aby sme zachovávali život pre budúce generácie, v ktorých sa môžeme v budúcnosti znovu objaviť. Treba mať priateľov, ktorí nám pomôžu prekonať prekážky, treba mať aj silnú vieru v seba a veriť si, pretože človek svojimi myšlienkami, postojmi a prejavmi dokáže svoj život ovplyvňovať a tým ho aj meniť k lepšiemu. Bližšie o tom hovorí aj kvantová fyzika. Treba konať dobro v prospech nielen seba, ale všetkých a hovorí sa, že čo vysielaš, to sa k tebe aj vráti. Všetky tieto myšlienky priniesol ľuďom už dávno Ježiš Kristus, ale doba bola taká aká bola. Treba prijať jeho učenie, ale bez všetkých náboženských nánosov, ktoré boli k jeho učeniu po tisícročia pridané, opäť len na udržanie

ľudstva v područí elít.

Keď sa chceme zbaviť beznádeje a zúfalstva, treba určite zmeniť všetko, čo sa zmeniť dá. Zostávať v starom spôsobe žitia neprinesie žiadne úľavy. Skôr dospeje k smrti a vzdaniu sa života. Čiže bezpodmienečná zmena…

Bolo ich viac počas života…jedným z nich bolo aj : Zmena teší…Cicero.

No dnes sa asi prikláňam k mottu: Ži svoj život teraz a tu…žiadna minulosť, žiadna budúcnosť…len teraz a tu… pretože sa raz dozvieme, že čas ako taký neexistuje, a nie je teda potrebné sa zaťažovať ako minulosťou, tak aj budúcnosťou. Budúcnosť si vlastne tvoríme každým okamihom dneška.

Asi áno. Svojmu vnukovi som podarovala príručku prežitia v extrémnych podmienkach, asi by som si to musela naštudovať. Aj Ježiš žil vraj 40 dní na púšti a prežil. Bolo by to ťažké, ale človek je úžasný tvor, raz dospeje do takých časov, keď na základe svojich vyšších vibrácií, nebude potrebovať stravu a pitie, ale bude žiť z prány, zo svetla, z energií bezpodmienečnej lásky. K tomu vlastne človek svojím bytím smeruje. A keď si vlastne uvedomíme, k čomu smerujeme –  ako božie deti, je to nádherné, povzbudzujúce a inšpiratívne. Teraz sme nastavení vo svojich životoch  zarábať peniaze na to, aby sme si kúpili potraviny, aby sme ich uvarili, umyli riady, strávili ich, vylúčili a opäť zarábali na prežitie, a to je vlastne strata času pre človeka, ktorá by sa dala využiť na iné dôležitejšie veci v ľudskom živote. Napr. na tvorivosť.

Čo sa týka majetku, ešte sa ho celkom neviem vzdať, ako to urobili mnohí v Kristových časoch, rozdali všetko a išli za svojím učiteľom Ježišom, ale asi pomaly dospejeme do času, keď si uvedomíme, že nie majetok je hlavnou veličinou nášho bytia, ale radosť zo žitia a poznania, že všetko môže byť spoločné a môže byť pre všetkých všetko. Teda nelipnutie na majetkoch, zhŕňanie a množenie , tým aj neúčelné zaťažovanie odpadmi na Zemi. Skoro by som povedala, že myšlienka komunizmu by bola pre to vhodná, len ľudstvo by sa muselo ďalej posunúť z pozície tvrdého kapitalizmu, kde jeden chce okradnúť a využiť druhého a všetkých. Chcelo by to zmenu myslenia v hlavách ľudí, kde opäť pozitívne vyznie pravidlo: Miluj svojho blížneho, ako seba samého. To znamená, že myšlienku komunizmu tu zasial už Ježiš. Komunizmus tu bol vlastne už v Ježišovej komunite. V súčasnosti nie. Lebo ľudstvo ešte nie je na tú myšlienku -preferovania ľudskej rovnosti  vo všetkom – pripravení. Ešte sa nevie vzdať svojich závislostí na vlastnení niečoho hmotného. A to je vlastne aj tá úloha pre ľudstvo, ktorú si musí uvedomiť a prejsť cez ňu.

Nuž za tie roky života so sebou som si na seba zvykla tak, že mi už prekáža len málo vecí. Hlavne to, že mám málo pohybu. V mladšom veku som veľmi rada tancovala, takmer vždy, keď bola akákoľvek príležitosť k tancu. Dnes vo veku počítačov je to iné. Ten strašiak –počítač – tam sedí a stále volá….poď, poď …otvor ma, pozri, čo tvoji virtuálni kamaráti zasa spáchali na tom facebooku.  A núti vás sedieť a čítať. Ale má to aj svoje pozitívne stránky. Toľko nových poznatkov a vedomostí, ku ktorým som sa tu za pár rokov dostala, by som inde nevyčítala, ani sa nedostala k nim. Takže som rada, že je internet a že sa k vám dostanú aj tieto moje úvahy a koncepcie. Želám vám veľa užitočných vedomostí a poznatkov na rozvoj vašich osobných dispozícií a nech sa vaše vedomie dostane do stavu otvorenosti a k láske ku všetkému, čo je naše spoločné, teda božské. Nezabudnime nikdy, že sme svetlo, že sme LÁSKA.