„Ak dôchodca na Slovensku dostáva cca 300 eur, tak dokáže voľne vycestovať s týmto dôchodkom raz do Bruselu a späť, kým jeho rovesník v Bruseli so svojim dôchodkom môže vycestovať do Bratislavy štrnásťkrát mesačne. Aj v tomto ohľade je ekonomická politika únie diskriminačná,“ povedal v rozhovore o niektorých akútnych problémoch Európskej únie JALAL SULEIMAN – kandidát na poslanca Európskeho parlamentu za koalíciu Komunistická strana Slovenska + Vzdor – strana práce.
Pán Suleiman, akú Európsku úniu chce vaša strana? V čom by sa EÚ mala zmeniť, zreformovať?
Myšlienka mierovej a sociálnej Európy vždy bola jedným z hlavných pilierov zahraničnej stratégie Komunistickej strany Slovenska. Netajím sa skutočnosťou, že naša strana vníma Európu ako celok hlavne v geografickej forme, súčasťou ktorej by sme radi videli aj zvyšok Európy na Východ, vrátane Ruskej federácie. Slovenská republika vstúpila do EÚ na základe právoplatného referenda, zatiaľ jediného platného na Slovensku. Výsledok všeľudového hlasovania jednoznačne odzrkadlil záujem slovenských občanov byť súčasťou EÚ. Avšak táto skutočnosť je len polovicou pravdy. Pravda je taká, že po podpise Lisabonskej zmluvy sme sa ocitli v inej EÚ, než v tej, do ktorej sme vstupovali roku 2004.
Pôvodná Európa založená na báze suverénnych štátov sa násilne, krok za krokom, menila v inštitúciu s federatívnymi prvkami usporiadania.
Pevne verím, že iná Európa je možná, ba až nevyhnutná. Je to Európa pre ľudí a zvrchované členské štáty s rovnakými právami, ako aj povinnosťami. Európa vážiaca si hodnoty mieru a prosperity. Európa, ktorá sa bude angažovať v otázkach pacifistických, nie militantných. Európa bez intervencií agresie Severoatlantického paktu a jeho vládcu, USA.
Pravda je taká, že po podpise Lisabonskej zmluvy sme sa ocitli v inej EÚ, než v tej, do ktorej sme vstupovali roku 2004.
Čo považujete v súčasnosti za najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ?
Pohyb osôb v EÚ je jednou z hodnôt, na ktorých trváme. Upozorňujeme však na skutočnosť, že i po pätnásťročnom integrovaní sú stále príjmy obyvateľov štátov mimo pôvodných zakladajúcich štátov, neporovnateľné s príjmami obyvateľov pôvodných pätnástich štátov. Teda je pokrytectvom požadovať rovnakú lojálnosť k takzvanému „spoločnému domu.“ Ak dôchodca na Slovensku dostáva cca 300 EUR, tak dokáže voľne vycestovať s týmto dôchodkom raz do Bruselu a späť, kým jeho rovesník v Bruseli so svojim dôchodkom môže vycestovať do Bratislavy štrnásťkrát mesačne. Aj v tomto ohľade je ekonomická politika únie diskriminačná. Chceme minimálnu mzdu rovnakú vo všetkých štátoch EÚ.
Investor z Nemecka, ktorý podniká na Slovensku, kupuje do výrobného procesu všetko za rovnaké ceny ako u seba doma, okrem jednej jedinej veci, ktorú kupuje za maximálne nízke ceny. A to je cena pracovnej sily. Takáto únia dnes nie je úniou pre ľudí, ale pre nadnárodné spoločnosti. Tie v absolútnej väčšine pochádzajú z krajín bývalej pätnástky. Úniu pánov a žobrákov nechceme!
Odmietame federatívne prvky EÚ, sme za maximálnu decentralizáciu. Sme za úniu založenú na fungovaní suverénnych štátov, úniu vytvorenú v prospech ľudí. Toto by bolo najdôležitejšie v procese zlepšovania EÚ, ak má táto inštitúcia žiť ďalej.
Investor z Nemecka, ktorý podniká na Slovensku, kupuje do výrobného procesu všetko za rovnaké ceny ako u seba doma, okrem jednej jedinej veci, ktorú kupuje za maximálne nízke ceny. A to je cena pracovnej sily. Takáto únia dnes nie je úniou pre ľudí, ale pre nadnárodné spoločnosti.
V Európskom parlamente je to aj o spolupráci. Na jednej strane by mali držať spolu poslanci danej krajiny, prax je však taká, že tí sú rozdelení do jednotlivých platforiem. Prekáža, alebo naopak, vyhovuje vám takýto model frakcií, ktorý je niekedy aj na úkor národných záujmov?
Nie, nám tento model vôbec neprekáža. Dokonca takýto model vyhovuje aj menším štátom, teda nie je na úkor národných záujmov. Národné záujmy treba v prvom rade hájiť v Rade, ktorá má pravo legislatívnej iniciatívy. Jedno z našich hesiel v týchto voľbách znie: Bránime ľudí a chránime Slovensko. Keď hovoríme, že bránime ľudí – tak všetkých ľudí v štátoch EÚ a frakcie nám tento zámer umožňujú.
Volať po väčších právomociach Európskeho parlamentu ostro kontrastuje s volaním po decentralizácii EÚ. Veríme, že zvrchované štáty prostredníctvom ich zástupcov v Európskej komisii, postačia k udržaniu EÚ ako spolku suverénnych štátov s rovnakými právomocami.
V mnohých krajinách po vzore Brexitu začnú prichádzať návrhy na odchody iných krajín. Čo si o týchto tendenciách myslíte?
Hlasy podobného charakteru silne znejú v mnohých štátov únii. Je to logický vývoj vyčíňania európskeho estaplišmentu. Je to výsledok diktátu a hegemónie kapitálu nad záujmami obyčajných ľudí práce. Únia, ktorá nie je pre ľudí a národy jednotlivých štátov, ale pre nadnárodné spoločnosti, nech krachne. Únia, ktorá je vazalom Spojených štátov amerických, nech zahynie. Za takou nespravodlivou, nie mierovou, ani ekologickou EÚ nebudeme plakať.
Je to logický vývoj vyčíňania európskeho estaplišmentu. Je to výsledok diktátu a hegemónie kapitálu nad záujmami obyčajných ľudí práce.
Jednou z najdôležitejších tém v EÚ bude aj migračná kríza. Ako by ju EÚ mala riešiť podľa vás?
Migračná politika EÚ má, prinajmenšom, diskutabilnú kvalitu. Takmer všetci doterajší poslanci v Európskom parlamente, ktorí sa doň dostali vďaka dnešnému politickému systému na Slovensku, hlasovali vo veci migračných kvót proti záujmov SR. Myslíme si, že otázky prijímania či neprijímania migrantov sú striktne v kompetencii členských štátov. Akým spôsobom chcú krajiny pomôcť utečencom je plne v právomociach členských štátov. Domnievame sa, že spôsob pomoci, ku ktorej sa uchýlili v Bruseli prostredníctvom kvót je neslýchaný, kontraproduktívny a priečiaci sa zdravému rozumu. Trúfame si povedať, že hranice schengenského priestoru nie sú korzo. Štáty EÚ, majúce záujem o migrantov, si ich mali možnosť prevziať z krajín pôvodu utečencov. Zotrvávam v presvedčení, že násilné nútenie migrácie spôsobilo nárast neofašistických tendencií u veľkej časti obyvateľstva, z čoho je zodpovedná terajšia elita v EÚ. Európska únia by mala byť aktívnejšia v otázkach mieru a zastavenia vojen, v dôsledku čoho je tato kríza stále aktuálna. Zastaviť predaj zbraní do krajín tretieho sveta bez výnimiek. Byť nápomocní pri riešení migračných kríz v krajinách pôvodu.
Cieľom KSS je vybudovať socializmus – spoločnosť demokratickú, politicky a hospodársky pluralitnú, samosprávnu, prosperujúcu a sociálne spravodlivú, umožňujúcu všetkým pracovať, uplatňovať svoju usilovnosť a nadanie, poskytujúcu každému možnosť aktívne sa podieľať na vytváraní svojej vlastnej budúcnosti, zabezpečujúcu všetkým dôstojný život.
Z programu KSS
M. Albert, foto FB Jalala Suleimana a www.kss.sk a http://kss.sk/wp-content/uploads/2018/09/PROGRAM-KSS-2018-DEF-WEB-PDF.pdf
V rámci seriálu rozhovorov s kandidátmi do Európskeho parlamentu sme oslovili všetky kandidujúce strany. Rozhovory s nimi prinášame v poradí, akom oni poslali odpovede. Uvedené stanoviská sú stanoviskami kandidujúcich strán do Európskeho parlamentu (EP), resp. kandidátov do EP. Týmto seriálom rozhovorov s kandidátmi chce aj magazín KĽÚČ OD… prispieť k vyššej účasti v eurovoľbách 25. mája.