Spisovateľka žijúca vo Veľkej Británii taktiež pre KĽÚČ OD… zhodnotila rok 2018. V jej živote priniesol veľa zmien. Vydala knihu Saviours Kliatba Kortského lesa, odišla z práce a začala pracovať z domu. Pre nový rok 2019 si želá napísanie novej knihy, nových čitateľov a pre svet, aby sa zmenil k lepšiemu. Rozprávali sme sa s MARY ROE.
Aký bol pre vás rok 2018?
Rok 2018 bol pre mňa rokom veľkých zmien. Po dlhých rokoch som bola na krásnej dovolenke, konečne som odišla z práce, ktorú som nemala rada a začala som pracovať z domu tak, ako som to vždy chcela. Vyšla mi kniha Saviours Kliatba Kortského lesa, ktorú čitatelia hodnotia kladne, čo ma veľmi teší. Aj s prerábaním domu sme sa dosť posunuli, takže v mnohých oblastiach bol tento rok celkom úspešný.
Čo vám dal a čo vzal?
Čokoľvek, čo človek robí a do čoho sa pustí prináša isté výsledky a buď sú dobré alebo nie, no tak či tak, všetko sú skúsenosti, z ktorých sa učíme. To najcennejšie, čo mi tento rok dal je väčší pokoj a viac času. Naopak najvýraznejšia vec o ktorú som prišla sú financie. Prišla som o stály príjem, ktorý nahradil flexibilný a podstatne nižší, ako som mala pravidelnou návštevou klasického zamestnania.
Čokoľvek, čo človek robí a do čoho sa pustí prináša isté výsledky a buď sú dobré alebo nie, no tak či tak, všetko sú skúsenosti, z ktorých sa učíme.
Ak by ste mohli vrátiť nejakú udalosť, ktorá sa stala vaším pričinením a mohli by ste ju vrátiť späť, čo by to bolo?
Asi nič. Alebo si aspoň na nič také nespomínam.
Čo vás v tomto roku zo správ, ktoré odzneli v televíziách či rádiách, najviac potešilo?
Televíziu nesledujem a rádio nepočúvam. Takže informácie z diania vo svete sa ku mne dostávajú len v obmedzenom množstve a aj to sú prevažne negatívne správy. No viem aj o jednej pozitívnej správe, ktorá ma skutočne potešila. Že zviera už aj podľa zákona nie je vec, čo podľa môjho názoru takéto spojenie ani nikdy nemalo vzniknúť. Zviera bolo odjakživa živým tvorom schopným milovať a odhodlaný ponúknuť svoje srdce svojmu majiteľovi.
Televíziu nesledujem a rádio nepočúvam. Takže informácie z diania vo svete sa ku mne dostávajú len v obmedzenom množstve a aj to sú prevažne negatívne správy.
Tešíte sa na oslavy Silvestra?
Ani neviem. Je to skôr zmiešanina nostalgie a radosti. Na jednej strane sa niečo končí, som znova staršia. (úsmev). No súčasne radosť, že niečo nové začína. No takisto aj obavy, čo nám nový rok prinesie. Myslím, že sa pomaly dostávame pod diktatúru a postupne je nám odoberaná sloboda.
Plánujete zájsť pozrieť si novoročný ohňostroj? Aký máte postoj k pyrotechnike?
Neplánujem. Bojím sa chodiť vonku, keď sa strieľa ohňostroj. Človek nikdy nevie, či blízko pri vás nie je nejaký človek, ktorý považuje za zábavné hodiť do vás petardu. Ohňostroje sú pekné, keď ich pozorujem z určitej vzdialenosti. Páči sa mi, ako to niektorí vedia perfektne zladiť s hudbou. No nie som veľmi za odpaľovanie pyrotechniky pri domoch. Je mi dosť ľúto zvieratiek, ktoré musia byť extrémne vystrašené.
Rada by som napísala niekoľko ďalších kníh a sama pre seba si želám viac čitateľov, ktorým sa budú moje knihy páčiť.
Čo si najviac želáte do nového roku 2019?
Nuž rada by som napísala niekoľko ďalších kníh a sama pre seba si želám viac čitateľov, ktorým sa budú moje knihy páčiť. Taktiež si želám aby som v novom roku ako čitateľ natrafila na oveľa viac dobrých kníh. Tento rok som v tomto nemala až také šťastie. No asi najviac si želám, aby sa svet znormalizoval a aby sa dalo povedať, že vo svete zavládol mier a bezpečie.
M. Albert, foto archív M. Roe