KĽÚČ OD pozitívnych zmien. Komentár šéfredaktora

KĽÚČ OD pozitívnych zmien. Komentár šéfredaktora

 

Čo je vám bližšie? Mali by sme sa pretvarovať, alebo radšej pretvárať okolie? Máme byť uniformní, alebo originálni? Máme kašľať na to, že okolo je to nahnuté uniformitou, alebo byť rebelmi a pomáhať robiť konkrétnymi krokmi svet živším, originálnejším a kreatívnejším? 

Vlak na stanici japonského mesta Iga-Ueno. Pretvorený tak, aby pomáhal cestovnému ruchu. Potreby spoločnosti nadradené uniformnej predstave.

Vlak na stanici japonského mesta Iga-Ueno. Pretvorený tak, aby pomáhal cestovnému ruchu. Potreby spoločnosti nadradené uniformnej predstave.

Pretvarovať sa: stavať sa, robiť sa, ukazovať sa inakším, obyč. lepším ako v skutočnosti, predstierať niečo. Pretvárateľ: kto niečo mení, pretvára. Zdroj: https://slovnik.azet.sk/

Určite poznáte film Amélia z Montmartru. Hlavnú postavu nebavil konformný a uniformný život. Stále ten istý stereotyp a všetko len pre seba a blízky okruh ľudí. Jedného dňa pochopila, že chce pomáhať ľuďom, zasahovať im do života, teda pretvárať ich. Pomáhať tak aj sebe samej. Vďaka tomuto sa jej život zmenil k lepšiemu, stala sa šťastnou.

Žiaci utopení vo forme

Hoci nie sme spoločnosťou, kde poznáme vonkajšiu uniformitu už zo školy, nemáme školské rovnošaty, školáci už od detstva neraz pochopia, že tento život je životom uniformným. Všetko sa deje podľa nadiktovaných noriem. Ani len tie predmety či učivo si žiak nemôže vyberať podľa vlastného nastavenia, podľa vlastných daností a talentov. A tak už v detstve, v školskom veku, dostanú vštepené správanie uniformné, konformné. A potom sa aj celý ďalší život zväčša odvíja podľa jasných nastavení uniformity. Žijeme život odkukaný od svojho okolia. A tak sme len kópiou iných ľudí. A na tých, ktorí sa z tohto rámca čo i len trochu vyčleňujú, tých zaškatuľkujeme ako čudákov či anarchistov. Ľudia, ktorí vo svojom vnútri chcú byť originálni, sa často boja práve tohto zaškatuľkovania, a tak sa navonok pretvarujú. Namiesto toho by im však ich talent vidieť veci inak – kreatívnejšie, mal dopomôcť k tomu, aby sa nie pretvarovali, ale pretvárali spoločnosť. Dnes je zvykom sa pretvarovať. Aj keď tú pomyselnú uniformu nechceme, lebo je fádna a nepohodlná, nasadíme si ju, pretvarujeme sa, aby boli všetci na okolo spokojní, že sme takí, ako oni – uniformní a konformní. Uniformou takto zabíjame, udusíme talenty, ktoré sa vďaka nemodernosti ukazovania ich na povrch, udusia vo vlastnej šťave. Z konzervy uniformy talenty prenikajú veľmi ťažko. A tak, keď vidíme, ako je Slovensko nastavené, pretvarujeme sa na jeho obraz. Namiesto toho, aby sme to urobili naopak – aby sme Slovensko pretvárali. Pretvárali ľudí. Pretvárali ich predsudky. Pretvárali ich zlozvyky. Napríklad zlozvyky voči prírode. Moderné zlozvyky proti ekológii. Zlozvyk nechuti triediť odpad. Zlozvyk nechuti nájsť odpadkový kôš a odhodiť obal z čokolády len tak – na zem. A to sú len príklady, uniforiem je viacej.

Pretvárať okolie, pretvárať krajinu

Je to proces zložitejší, ale nevyhnutný a potrebný. Ľahšie je prispôsobiť sa okoliu, pretvarovať sa. Zložitejšie, ale záslužnejšie, je pretvárať okolie. Dať mu svoje dary, talenty. Možno dnes vďaka tomu budete na svoje okolie pôsobiť ako čudáci. Ale spoločnosť sa postupne pretvorí. Vaše dobré semeno vyklíči a o 20-30 rokov bude z neho strom, ktorý akousi fotosyntézou mení apatiu, skepsu, uniformitu okolia na spoločnosť aktívnu, kreatívnu, napr. spoločnosť vytvárajúcu pracovné príležitosti vyplývajúce z nedostatkov či nových potrieb okolia. Takto sa staneme šťastnejší my všetci.Odhodením uniformy vytvoríme nové pracovné príležitosti, dáme svojmu organizmu viacej zdravia, svojím očiam viacej estetických zážitkov… A mnoho ďalšieho pozitívneho – záleží len od našej kreativity. Zostať totiž v tomto stave, keď sa radšej pretvarujeme ako pretvárame, je smutné a obmedzujúce.

Japonský vlak

Aj spoločnosť, ktorá je napríklad vo svojom školskom systéme navonok vysoko uniformná (školské uniformy), ako napr. japonská, dokáže v skutočnom živote konzervu uniformity otvoriť. Spoločnosť v krajine vychádzajúceho slnka svojou zrelosťou a schopnosťou pretvárať uniformné, dokázala skĺbiť tradíciu s modernosťou. Ich kultúra je dlhodobo udržiavaná, podporovaná, pamiatky (mnohé čisto drevené z tenkých drevených či papierových stien) prežili aj 1300 rokov. No pritom sú aj technologicky vyspelí a dokázali to skĺbiť tak, aby, obrazne povedané – gejša robotovi a naopak -, neprekážali. Vezmite si japonské mesto Iga-Ueno. Práve ilustračný obrázok pri tomto príspevku je z vlakovej stanice tohto niekdajšieho sídla nindžov. Pri svojej schopnosti vystúpiť z uniformity, pretvárať okolie na pozitívnu myšlienku podpory cestovného ruchu práve cez nindžovskú históriu, dokázali zabudnúť na uniformnú podobu vlaku a celý ho pomaľovali nindžovským motívom. Prepojili tradíciu s modernosťou. Bez odstránenia uniformity, teda zaškatuľkovanej predstavy o tom, ako „musí“ vlak vyzerať, by sa tak nestalo. Ale pochopili, že ak nadradia pretváranie nad pretvarovanie, posunú sa smerom ku kráse, estetike, ziskom či lepšiemu pocitu zo svojich životov. Aj my si môžeme zvoliť medzi pretvarovaním sa a pretváraním okolia. Čo si vyberieme? Čo je reálne výhodnejšie pre nás samých? Súčasná chvíľa, keď je výhodnejšie nevytŕčať z davu svojou kreativitou, alebo pretrpieť to a zasiať tak nové semeno nových pohľadov, nových možností, pre nás samých?

PhDr. Michal Albert, PhD.