Po ostatnom ostrom útoku expremiéra voči novinárom sme sa o expresivite ako takej rozprávali s banskobystrickým psychiatrom Michalom Patarákom. „Rozhodne som však proti hyperemocionálnym – čiže emóciami presýteným – prejavom, kde v prchkosti alebo nejakom negatívnom citovom rozpoložení politik vychrlí pár nešťastných slov, ktoré potom označuje za expresívnosť primeranú jeho postaveniu,“ myslí si.
Do našich každodenných životov sa aj vďaka neustálym konfliktom na politickej scéne na nás valí aj veľa expresívnych výrazov. Politici zväčša po formálnej stránke spĺňajú všetky vizuálne predpoklady byť politikmi – teda tie po neverbálnej stránke (vyžehlené košele, krásne obleky, štýlové kravaty – okrem Kotlebovcov, ktorí kravaty nenosia, resp. často používajú formálne prejavy, ktoré sa nehodia do verejného oficiálneho priestoru, ako napr. zelené tričká s dvojkrížom – s dvojkrížom podobným tomu, ktorý používali ľudáci za Slovenského štátu). Takže neverbálnu stránku síce väčšina politikov spĺňa, ale pokiaľ ide o verbálny prejav, v ktorom sa často odzrkadľuje aj obsah ich politiky, teda najmä o rozprávanie, mnohí politici majú obrovské problémy. Najmä ide o často expresívny slovník, ktorý môže u mnohých vyvolávať prinajmenšom rozpaky či opovrhnutie. Je jasné, že v slovenských končinách je nejaké to expresívne slovo, prípadne aj nadávka, považovaná za niečo prirodzené, ale politici by mali krásne kravaty dopĺňať podľa možností aj o čo najkultivovanejší prejav. Politikom, ako bol v minulosti Slota či niekedy aj Fico, sa to nie vždy darí. Z aktívnych politikov sú takéto expresívnejšie slová viditeľnejšie najmä u viacnásobného expremiéra, ktorý útočí najmä na novinárov, resp. dostáva sa do mediálneho priestoru častejšie. Novinárov Fico označuje za protislovenské prostitútky. Podľa psychiatra Michala Pataráka expresívny výraz patrí do slovníka. „To nemožno poprieť. Možno by však bolo lepšie zamyslieť sa nad samotným zmyslom slov, respektíve zmyslom expresivity, ktorá nutne neoznačuje vulgárny, primitívny alebo citovo podfarbený prejav. Jej zmyslom môže byť aj vybrúsenie charakteru prejavovaného tak, aby mu príjemca lepšie rozumel,“ povedal Patarák s tým, že v tejto polohe môže byť expresívnosť dokonca užitočná.
Možno by však bolo lepšie zamyslieť sa nad samotným zmyslom slov, respektíve zmyslom expresivity, ktorá nutne neoznačuje vulgárny, primitívny alebo citovo podfarbený prejav. Jej zmyslom môže byť aj vybrúsenie charakteru prejavovaného tak, aby mu príjemca lepšie rozumel.
„V tomto zmysle som za expresívnosť ako zlepšenie komunikácie medzi ľuďmi, do ktorej emócie určite patria. Rozhodne som však proti hyperemocionálnym – čiže emóciami presýteným – prejavom, kde v prchkosti alebo nejakom negatívnom citovom rozpoložení politik vychrlí pár nešťastných slov, ktoré potom označuje za expresívnosť primeranú jeho postaveniu,“ povedal po ostatnom výstupe Fica na adresu žurnalistov, v ktorom Kaliňák expremiéra bránil, že expresivita patrí do politického boja. Patarák dodáva, že „politik má slúžiť verejnému dobru a jeho konanie i prejav majú verejný priestor kultivovať, určovať mu smer, nie ho degradovať a degenerovať na nejaké lacné kluby znepriatelených strán“.
M. Albert, foto FB Michala Pataráka