Nazdáva sa, že kroky Fidela Castra síce boli „radikálne a revolučné, ale vždy sa snažiace zlepšiť životnú situáciu Kubáncov“. Ako hodnotí Kubu, pri príležitosti dnešného 70. výročia nástupu Fidela Castra na premiérske kreslo, divadelný scenárista a spisovateľ TOMÁŠ BENÍK?
Tomáš, ako hodnotíte politiku Kuby?
Politika Kuby bola od úspechu jeho revolúcie v roku 1959 vedená v duchu nezávislosti, teda ku konaniu vlastných rozhodnutí bez ovplyvňovania inými štátmi, resp. mocnosťami. Samozrejme to neznamenalo absolútnu izoláciu Kuby, ale zblíženie s tými štátmi, ktoré sa, podľa Castra, zdali byť k jeho predstavám o spôsobe vedenia štátu najbližšie. Politike Kuby dosť pomohlo hlavne zblíženie so ZSSR a pokračujúce priateľstvo s Ruskou federáciou, čo dokázal Castro využiť v prospech hospodárskej a inej pomoci z týchto krajín. Ale nikdy sa nedal nimi ovládať. A keďže boli po revolúcií všetky podniky a inštitúcie znárodnené, zastavil sa odtok financií do zahraničia a zjednodušila sa možnosť riadenia chodu Kuby.
Ako hodnotíte politické kroky Fidela Castra?
Ako síce veľmi radikálne a revolučné, ale vždy sa snažiace zlepšiť životnú situáciu Kubáncov. Teda s výnimkou postoja Fidela Castra počas Kubánskej raketovej krízy v roku 1962. Castro, inak vyštudovaný právnik, sa síce ukázal ako neohrozený vodca, ktorý sa nezľakol USA, ale akosi odsúval do ústrania myšlienku, že v prípade vyostrenia krízy do svetovej vojny by bola Kuba ako prvá vymazaná z mapy sveta. Našťastie sa nič také nestalo a obyvatelia Kuby si žijú celkom dôstojne svoje životy – s prvotriednym bezplatným zdravotníctvom. Na politických krokoch Fidela Castra je zaujímavý aj fakt, že ak ich nariadil, vždy si za nimi pevne stál. Aj za politikou „šírenia revolúcie“ do sveta, čo zveril do rúk Ernesta Che Guevaru. Skrátka, nebál sa ničoho a pre Kubu bol ochotný obetovať všetko. Aj svoj život, o čom svedčí fakt, že na jeho osobu bolo zaznamenaných okolo 630 pokusov o atentát.
Na politických krokoch Fidela Castra je zaujímavý aj fakt, že ak ich nariadil, vždy si za nimi pevne stál. Aj za politikou „šírenia revolúcie“ do sveta, čo zveril do rúk Ernesta Che Guevaru. Skrátka, nebál sa ničoho a pre Kubu bol ochotný obetovať všetko.
Myslíte si, že Kuba v najbližších rokoch zmení svoju politiku?
Ťažko povedať, či sa na politike Kuby niečo zmení, ale vylúčiť sa to nedá. Pokiaľ Kube vládol Fidel Castro a po ňom jeho brat Raul, bolo jej smerovanie nemenné. V posledných dvadsiatich rokoch sa Kuba začala čoraz viac „otvárať svetu“ do určitej stanovenej miery, čo malo za následok príliv financií – hlavne z turizmu. V súčasnosti sú tu už náznaky určitých zmien, hlavne smerom k USA. Čo sa ale naozaj bude diať, ukáže až čas.
Pokiaľ Kube vládol Fidel Castro a po ňom jeho brat Raul, bolo jej smerovanie nemenné.
Čo považujete na Kube za najväčšiu výhodu?
Najväčšou výhodou Kuby je jej poloha. Vďaka nej sa stala rajom pre dovolenkárov a pre pestovanie prvotriednej cukrovej trstiny a ovocia. Zároveň je ostrovom, čo sa ukázalo ako obrovskou výhodou v roku 1961 pri invázií v Zátoke sviní. Vojaci, väčšinou kubánskeho pôvodu, vyslaní z USA, sa museli na ostrove vylodiť, čo je vždy omnoho zložitejšia operácia. K tomu sa zároveň pridala vernosť Kubáncov k Fidelovi Castrovi, čo malo za následok absolútny neúspech celej vojenskej operácie.
Čo sa vám na Kube najviac nepáči?
Jej vzdialenosť od Slovenska.
Uvažovali ste o tom, ísť sa na Kubu pozrieť ako turista?
Rád by som sa pozrel na tento ostrov. Taká dovolenka by tu určite stála za to.
M. Albert, foto ilustračná pixnio.com