LEGISLATÍVA NA OCHRANU VODY JE DOSTATOČNÁ, PROBLÉMOM VŠAK JE JEJ UPLATŇOVANIE V PRAXI A JEJ VYMOŽITEĽNOSŤ, HOVORÍ JÁN PÁLFFY

author
4 minutes, 40 seconds Read

NAJSTARŠÍ VODOVOD NA SLOVENSKU DNES (4. 2.) OSLAVUJE 133. NARODENINY. A, ako nám v rozhovore pre KĽÚČ OD… prezradil hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) JÁN PÁLFFY, tento medzník je pre nich záväzkom, veď zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je morálne veľmi významná úloha. Voda je tekuté zlato, jej vzácnosť si budeme s pribúdaním rokov stále viac a viac uvedomovať. S hovorcom BVS sme sa rozprávali aj o kvalite vody či o vodárenskom múzeu.

 

Čo pre vás znamená, že 4. 2. to bude 133 rokov, čo sa napustil najstarší výtlačný vodovod na Slovensku?

Každoročne si BVS začiatkom februára pripomína vznik prvej mestskej vodárne a s ňou spojený začiatok verejného zásobovania vodou na území Bratislavy. V roku 2019 oslávime už 133 rokov zásobovania hlavného mesta pitnou vodou. Je to veľký kus histórie, ktorý robí našu spoločnosť výnimočnou. Zodpovednosť, ktorú máme za nepretržité zásobovanie obyvateľstva kvalitnou pitnou vodou, si plne uvedomujeme a snažíme sa nesklamať dôveru našich zákazníkov.

 

Vodu do neho čerpali z podzemia ostrova Sihoť. Aké ďalšie zdroje dnes využívate, prípadne plánujete využívať?

V súčasnosti sa okrem uvedeného vodného zdroja využívajú aj veľkokapacitné zdroje Sedláčkov ostrov (Devín), Pečniansky les, Rusovce-Ostrovné Lúčky a Šamorín.

 

Ako často sa obnovuje alebo mení technologický systém distribúcie vody, resp. kedy sa zmenil posledne?

Systém distribúcie vody determinujú hydrogeologické a morfologické podmienky každého zásobovaného územia. V prípade Bratislavy bol systém už v minulosti navrhnutý dobre a preto na ňom netreba nič podstatné meniť, len ho podľa požiadaviek doby primerane rozvíjať. Distribúcia vody je založená na princípe čerpania podzemnej vody z pridunajských vodárenských zdrojov do vodojemov jednotlivých tlakových pásiem bratislavského vodovodu, následne je voda z vodojemov gravitačne distribuovaná k spotrebiteľom.

V prípade Bratislavy bol systém už v minulosti navrhnutý dobre a preto na ňom netreba nič podstatné meniť, len ho podľa požiadaviek doby primerane rozvíjať.

Aký dôraz dávate vo vašej spoločnosti na vývoj a výskum vody?

BVS podporuje výskum a vývoj, týkajúci sa všetkých aspektov, súvisiacich s vodou (pitnou i znečistenou). Naša spoločnosť má k dispozícií špičkové laboratóriá i technológie, taktiež spolupracujeme s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, ako aj s akademickým prostredím (STU, UK) na výskumných projektoch. Sme napríklad zapojení aj do medzinárodného projektu monitorujúceho kvalitu vôd financovaného z programu Horizont 2020.

 

Aké najčastejšie poruchy v súvislosti s vašim vodovodom, sa dejú a čo vaša spoločnosť robí ako prevenciu pred takýmito poruchami?

Poruchy na vodovodnom potrubí vznikajú najčastejšie na starších potrubiach, ktoré sú z krehkejších materiálov, alebo na potrubiach, pri výstavbe ktorých v minulosti neboli dodržané technologické postupy. Poruchy sa najčastejšie vyskytujú v zimných mesiacoch, spôsobujú ich pohyby podložia, ktoré sa prenášajú aj na potrubia (následkom premrznutia a prudkého rozmrznutia pôdy). Jedinou možnou prevenciou je dôsledná údržba a priebežná obnova kritických a prestarnutých vodovodných rozvodov.

Poruchy sa najčastejšie vyskytujú v zimných mesiacoch, spôsobujú ich pohyby podložia, ktoré sa prenášajú aj na potrubia (následkom premrznutia a prudkého rozmrznutia pôdy).

Ako vaša spoločnosť vníma legislatívu týkajúcu sa ochrany vody?

Legislatíva na ochranu vody je dostatočná, problémom však je jej uplatňovanie v praxi a jej vymožiteľnosť.

 

Aké podujatia organizuje vaša spoločnosť, prípadne Vodárenské múzeum na zvyšovanie povedomia obyvateľstva o dôležitosti vody, napríklad na zvýšenie povedomia spoločnosti k povinnosti spoločnosti chrániť vodu?

BVS za týmto účelom zriadila Vodárenské múzeum. Návštevníci múzea sa môžu dozvedieť viac informácii o histórii bratislavského vodovodu ale aj o jeho súčasnom fungovaní. Súčasťou múzea je aj Vodárenská záhrada v blízkosti Karloveského ramena. Celý areál je koncipovaný ako oddychovo-rekreačná zóna s edukačnými prvkami. Vodárenské múzeum každoročne organizuje podujatia pre verejnosť – Deň otvorených dverí a Noc múzeí a galérií, počas ktorých je možné navštíviť aj vodný zdroj na Sihoti. Bližšie informácie o podujatiach zverejňujeme na stránke www.bvsas.sk alebo www.vodarenskemuzeum.sk.

BVS má na účely edukácie mládeže vytvorený dlhodobý vzdelávací program „Modrá škola – voda pre budúcnosť“, ktorého hlavnou úlohou je rozvoj vedomostí a znalostí detí a mládeže o pitnej vode – jej výrobe, distribúcii, odvádzaní a čistení odpadových vôd, ale aj o dôležitosti a nenahraditeľnosti vody v prírode. Cieľom programu je zaujať deti a študentov odbornými aktivitami, prednáškami ale aj súťažami (zapojiť mládež do programu hravou a kreatívnou formou).

M. Albert,

foto: BVS, Čerpacia stanica, Karlova Ves – parné čerpadlá

Similar Posts