NEDÁM DOPUSTIŤ NA KŇAŽKA, BUDAJA, DUBČEKA, ANI HAVLA, AJ KEĎ SA O HAVLOVI HOVORÍ VŠELIČO, HOVORÍ D. POZGAYOVÁ. AKO SI NA 17. NOVEMBER SPOMÍNAJÚ: BRANDON MCYNTIRE, DANKA POZGAYOVÁ, EVA JANOŠTÁKOVÁ ČI EDITA ŠENKOVÁ? Čitateľov časopisu KĽÚČ OD… sme sa pýtali, čo si myslia o 17. novembri, ako si naň spomínajú a čo by si predstavovali v ponovembrovom vývoji inak.
BRANDON MCYNTIRE, spisovateľ: „Spomínam si na 17. november len tak zastreto. Bol som žiak v 6. ročníku na ZŠ, ak sa nemýlim. Všade som videl na stĺpoch a stenách plagáty – Havel na hrad. V tomto veku som nerozumel veľmi tomu, čo sa dialo. Všetci pozerali v kuse TV správy, počúvalo sa rádio… v TV ukazovali demonštrácie na námestiach, všade hromada ľudí. Najviac si pamätám na vysielanie, keď vtedajší prezident Husák rečnil v TV a oznamoval koniec Komunistickej strany. Oznamoval demisiu vlády a pod. Ja si myslím, že k tomu došlo zákonite. Je to proces. V dejinách sa vytvorilo už mnoho politických zriadení a po čase sa vždy rozpadli a na ich troskách vznikli nové. Tak to bude vždy. Ako evolúcia.“
V tomto veku som nerozumel veľmi tomu, čo sa dialo.
BRANDON MCYNTIRE
EDITA ŠENKOVÁ: „Co si myslim? No je dobře, že se to stalo. Bylo mi 18 let, zájem o politiku jsem neměla, samozřejmě ta atmosféra demonstrací byla úžasná, lidi měli nějak k sobě blíž, to jedno nás spojovalo. Hodně let jsem byla ráda, že jsem byla toho součástí i když jako mladá holka. Dnes už si myslím, že tak sametové to nebylo, zdá se, že to mohlo být i předem připravené předání moci, nevím, jsou to možná konspirace, každopádně jsem ráda, že jsme se zbavili komunismu a totality.“
Bylo mi 18 let, zájem o politiku jsem neměla, samozřejmě ta atmosféra demonstrací byla úžasná, lidi měli nějak k sobě blíž, to jedno nás spojovalo.
EDITA ŠENKOVÁ
DANKA POZGAYOVÁ: „17. november a následne ďalšie zhromažďovanie ľudí na námestiach vo mne zanechali príjemné pocity nádeje a tešenia sa na krajší, spravodlivý, fungujúci život. Pre mňa fakt krásne chvíle, ľudia boli k sebe milí, tolerantní, ústretoví. Nosili sme potraviny študentom, čo boli v štrajkovej pohotovosti, ľudia sa držali za ruky v dlhom rade na znak spolupatričnosti. Vyzeralo to, že to tak bude navždy, sme si naivne mysleli. No postupne sa dostávali k moci ľudia, ktorí neviem odkiaľ vyliezli a začali politické boje a dopadlo to tak, ako to je. Ja nedám dopustiť na Kňažka, Budaja, Dubčeka ani Havla, aj keď sa o Havlovi hovorí všeličo. Oni stáli na tribúnach a v podstate riskovali. Krásne bolo keď sa vrátili ľudia zo západu, na ktorých sme mysleli, taký Kryl, Matuška a iní, vystúpenia Kubišovej … Myslela som si, že bude sloboda, že sa dá všetko do poriadku v prospech ľudí, tak, ako to bolo v diskusiách v tv, ktoré sme slintajúc sledovali do neskorých nočných hodín.“
Ja nedám dopustiť na Kňažka, Budaja, Dubčeka ani Havla, aj keď sa o Havlovi hovorí všeličo.
DANKA POZGAYOVÁ
EVA JANOŠTÁKOVÁ: „To je na dlouho, ale to byl podvod na lidi celého Československa!! A nic dobrého nám to nepřineslo jen TĚM obrovským zlodějům!“
To byl podvod na lidi celého Československa.
EVA JANOŠTÁKOVÁ
(alb), foto archív Brandona McYntireho.