Máme mnoho talentov, ale často ich zahubíme len preto, že sa chceme podobať na uniformovaný ideál dneška. Kto je kúsok iný, je divný, a tak často aj odmietaný. A odmietnutie zväčša nechce nikto. Preto sa mnohí pod vplyvom predsudkov vzdajú svojich snov a talentov – aby zapadli do davu. Eva je však iná. Má svoju záľubu, ktorá ju robí šťastnou, vnútorne ju oživuje, preto sa v nej vzdeláva. Aj toto je jedným z jej veľkých talentov: húževnato ide za tým, čo ju baví. Lebo nie každý to dnes dokáže. A ako sa to celé začalo? Pred niekoľkými rokmi bola v Osvienčime. Toto miesto ju tak inšpirovalo, a zároveň udalosti v ňom odohraté ju tak boleli, že sa rozhodla zistiť všetko možné o Židoch a ich kultúre. Aj preto, aby sa dozvedela, čo vtedy na tomto národe tak nenávideli. Ako postupne študovala ich kultúru, pochopila mnoho – a vlastne aj veľmi dôležitý argument proti fašizmu. Nenašla totiž jediný dôvod pre nenávisť k Židom. Rozprávali sme sa s EVOU REMOVČÍKOVOU, ktorá ukazuje svetu, že žiť spoločne so svojimi záľubami a vášňami vôbec nie je nemožné, aj keď pre to nejaké tie pomyselné vrásky získala. Aj reálne šrámy, veď keď mapovala židovský cintorín v Dolnom Kubíne, musela tajne preliezať plot.
Eva, čím môže táto bohatá a dlhá kultúra nás všetkých obohatiť?
„Myslím, že najmä svojím odhodlaním prežiť a snahou nájsť riešenie a východisko aj v zdanlivo beznádejnej situácii, ako aj obdivuhodnou súdržnosťou, vďaka čomu vlastne táto kultúra prežila aj napriek toľkému prenasledovaniu a potláčaniu počas celej svojej histórie. Táto kultúra nás už počas svojej existencie nepochybne už veľmi obohatila, veď predsa zo židovského prostredia pochádza veľa významných osobností, ktoré sa zapísali do histórie ľudstva v mnohých oblastiach a židovské náboženstvo sa tiež stalo základom pre vznik dvoch ďalších monoteistických náboženstiev – kresťanstva a islamu.“
Ktoré prvky židovskej kultúry vás fascinujú najviac?
„Na prvom mieste je to určite hebrejský jazyk, hlavne písmo. Pamätám si, že keď som prvýkrát videla znaky hebrejskej abecedy, nemohla som od nich odtrhnúť oči – zdali sa mi neskutočne krásne. Podľa kabaly a gematrie má každé z nich aj svoju číselnú hodnotu, a tak medzi jednotlivými hláskami, slovami, výrazmi aj v súvislosti s Tórou, Talmudom a inými posvätnými spismi, existujú až ohromujúce spojenia a súvislosti. Je to ako stavebnica, ktorej jednotlivé diely do seba dokonale zapadajú. Veľmi rada mám aj židovské modlitby, piesne a hudbu, najmä klezmer – hudbu východoeurópskych Židov, ktorá je sladko-melancholickým vyjadrením radosti aj smútku zároveň. A sú to aj židovské cintoríny, najmä tie staršie, s nádhernými náhrobkami – vizuálne aj obsahovo. Po návštevách mnohých z nich sa výrazne zmenil môj pohľad na smrť – a s ňou aj na život.“ (úsmev).
Ktorá postava z tohto nábožensko-kultúrneho priestoru vás najviac inšpiruje a prečo?
„Ak je možné sem zaradiť aj Ježiša Krista, tak pre mňa ako kresťanku, je to práve on, o ktorého inšpiratívnom charaktere osobnosti niet pochýb. (úsmev). Ak hovoríme o postave, ktorú spoločnosť zaraďuje len do okruhu židovského prostredia, tak je to Baal Šem Tov, alebo Izrael ben Eliezer, považovaný za zakladateľa chasidizmu – židovského mystického hnutia, ktoré ma fascinuje prežívaním duchovna v obyčajných chvíľach každodenného života naozaj pozoruhodným spôsobom, ktorý je mi veľmi blízky.“
Čím vám je blízky?
„Je ťažké to vyjadriť slovami, jednoducho, keď o tom čítam a predstavujem si to, cítim, že mi je to povedomé a podobné môjmu pohľadu na svet. Moja duša sa vtedy usmieva na všetkých svojich piatich úrovniach, o ktorých učí kabala.“
Ktorý so židovských zvykov je vám najbližší a prečo?
„Jednoznačne začiatok šabatu (alebo šábesu, čiže soboty), ktorý nastáva v piatok po západe slnka, či presnejšie povedané ešte pred západom. Aj keď som iného vierovyznania, občas si v piatok zapálim šábesové sviečky. Je to pre mňa také nadviazanie kontaktu s duchovnom, také ponorenie sa do tajomstva posvätného dňa, ktorý je darom Svätého (nech je Požehnaný) po uponáhľanom pracovnom týždni, keďže nedeľa je ešte ďaleko a ja sa už nemôžem dočkať.“ (úsmev).
Každý nábožensko-kultúrny priestor má aj svoje špecifické znaky či symboly. Ktorý symbol ste si najviac obľúbili a čo pre vás znamená?
„Páčia sa mi asi všetky židovské symboly, ale najviac zo všetkých menora – sedemramenný svietnik, keďže mám rada sviečky a rôzne svetielka. Interpretácií významu tohto symbolu je veľa, ale pre mňa menora znamená hlavne spojitosť s číslom 7, ktoré je v židovskej kultúre číslom plnosti a dokonalosti. Menora bola podľa Biblie umiestnená v svätostánku, ktorý Izraeliti postavili na púšti a neskôr aj v jeruzalemskom chráme. Symbolizuje to Božiu prítomnosť, ktorá chce nadviazať kontakt s človekom. Tento symbol mi vždy pripomenie, že to Boh ako prvý sa prihovára človeku a nie naopak.“ Toronto Nara